Ereri - Captain Rivaille #1

6. července 2017 v 18:43 | monn♥ a TehBookWorm |  anime
Shipp: Eren x Rivaille (Levi) (Attack on Titan)
Writer's note: mám tu aj niečo na Attack on Titan Usmívající se moje obľúbene anime Nevinný je to dlhšie ako zvyčajne píšem, tak to rozdelím na 2 časti Usmívající se
Bolo to písane fomou role play s kámoškou, ktorej ďakujem, že sa zapojila :3 BTW aj s Candy píšeme role play-ky tak snáď do budúcna aj s ňou niečo napíšem na môj blog Usmívající se Príjemné čítanie
PS: ešte som zabudla, taká poznámočka. Je to písane ako role play, tak je to z pohľadu aj Erena aj Leviho Mrkající

*Auu... Bolí ma celé telo. Dnešný tréning bol zabijak. A ešte k tomu všetky tie pokusy čo na mne Hanji vykonáva.* poľutoval sa a zmenil polohu z ležiacej na sediacu. Sklonil zrak a jeho pohľad smeroval k okovom okolo jeho zápästí. *Kiež by som aspoň ruky mohol mať voľné...* Erena z myšlienok vytrhlo náhle zavŕzganie dverí a následné kroky. *Hm??* Eren z prvu osobu nespoznal, pretože jeho cela bola temná. Avšak po chvíli bol schopný s istotou identifikovať osobu, ktorá sa práve opierala o mreže jeho väzenia. ,,Kapitán Rivaille!" zvolal v okamihu.

Kapitám Levi vkráčal do žalára najtichšie ako mohol. Nechcel totiž aby niekto vedel, že prišiel za Jaegrom. Ticho za sebou zavrel škrípajúce topoľové dvere a pozrel na tmavú postavu sediacu za mrežami. Položil si jednu ruku vbok a podišiel k nej. "Eren Jaeger.. kto by povedal, že z takého mamľasa ako ty sa vyliahne niečo takéto.." Odfrkol Levi opovržlivo a zazrel na Erena cez jeho krátku havrano-čiernu ofinu. Nemal Erena moc v láske ale musel si priznať, že ten chlapec mal budúcnosť. Ak sa svoje novoobjavené schopnosti naučí ovládať

Eren v okamihu spozornel. Opatrne vzhliadol k jeho temným očiam. *Kapitán Rivaille? Prečo je tu?* Pohľadom ho prebodával, až z toho chlapca zamrazilo. ,,Kapitán Rivaille, prečo ste tu? Niečo sa snáď stalo." spýtal sa opatrne. Zašramotil reťazami, ktoré obopínali jeho zápästia a následne sklapol. Na okamih nastalo ono nepríjemné hrobové ticho.

Levi si skrížil ruky na hrudi a zamyslene sa zahľadel von malým okienkom. "Chcel som len vedieť, že či je náš ľudský titán v poriadku.." Odsekol a kútikom oka pozrel späť na Erena "Hanji mi povedala čo všetko na tebe skúšali. A vydedukoval som z toho," pozrel na Erena prísne, "že toho spravili málo..." Dotkol sa mreží pred Erenom oboma rukami a mierne sa naklonil vpred "Povedz mi Eren," blysol naňho svojimi tmavými očami, "na koho si strane?.."

Vystrašene sa díval vpred. Z kapitána šla naozaj hrôza.*Na koho strane som? Prečo? Prečo sa ma to stále pýtajú? Nie je to jasné... Bojujem s titánmi, chcem ich vyhladiť do jedného, riadim sa rozkazmi.. To ma skutočne všetci vidia len ako príšeru?* zadumane sa zahľadel na svoje ruky, zdobené jazvami od zubov. ,,Um.. Ja... Som na strane ľudstva. Pridal som sa k prieskumnej légii, aby som mohol bojovať s titánmi. Ja...ja ich musím vyvraždiť všetkých. Každého jedného, zasraného jedinca." povedal s výrazom totálneho šialenca. Až sa mu zatemneli oči.

Levi pregúlil očami "Tak to je fajn.. ale pokiaľ nevyriešime problémy, ktoré si nám teraz naložil, tak sa bohužiaľ odtiaľto ani nepohneš..." Odtiahol sa od mreží a podišiel späť k okienku "Vieš.. Rada starších sa teraz rozhoduje, či ťa zabiť alebo použiť ako výhodu. Nečudujem sa im. Tvoj dojímavý príbeh o tom ako vyvraždíš všetkých titánov do jedného je fajn.. ale ak si to priznáš alebo nie, pre nás všetkých predstavuješ teraz hrozbu. Je pravda, že si nahováraš, že svoje titánske ja dokážeš ovládať, ale keby ti náhodou preplo, nedokážeme bohužiaľ pre teba spraviť nič, než ťa zabiť.." Dokončil a vyzrel von oknom.

Eren zdesene pohliadol smerom k Levimu. Skutočne bude zabitý ľuďmi? Ľuďmi, a to aj napriek tomu, že je jedným z nich. Ale to nik nevidí, vidia ho len ako príšeru, obludu a nebezpečenstvo. Zahľadel sa na chladnú, dlaždicovú zem. ,,Kapitán Rivaille!" náhle zvolal aby upútal jeho pozornosť ,,Som si vedomí nebezpečenstvá, ktoré pre spoločnosť predstavujem. A... som pripravený zomrieť, ak to bude potrebné a správne." dodal a hlas mu začínal klesať. ,,Len mi sľúbte, že to budete vy.. kto ma zabije..." dopovedal a nervózne začal zvíjať bielu prikrývku v rukách. Zahľadel sa na kapitána a netrpezlivo čakal na odpoveď.

Levia táto prosba zaskočila. Ale nenechal to na sebe dlho vedieť "Jaeger. Možno vyzerám ako sériový vrah, ale týmto si ruky špiniť nechcem." Odpovedal po dlhej pauze. "Ale pokiaľ nespravíš nič čo by ohrozilo ostatných, tak sa ti nič nestane.. a ak budeš mať VEĽKÉ šťastie, možno ťa aj z tohto zatrateného miesta pustia."

Nastala dlhá chvíľa ticha. Nevedel čo by mal povedať. Bol trochu sklamaný. Hlavou mu prúdili rôzne myšlienky, ktoré nevedel zastaviť a tak ich nechal plynúť. ,,Rozumiem..." šepol nakoniec a sklonil zrak. Hnedé vlasy mu prekrývali smaragdové oči. Ticho zostal sedieť. Chcel niečo povedať, ale nemohol. V duchu si želal aby Levi prehovoril ako prvý. Aby svojím hlbokým hlasom prerušil to prekliate ticho. Zrak uprel na Leviho. Ako dlho hodlá mlčať?

Levi pobavene pokrútil hlavou. Erenov výraz bol fakt na nezaplatenie. Videl v ňom strach, hnev, zvedavosť, odhodlanie... ale... aj niečo čo si nevedel vysvetliť. Možno to bol len pocit autority k Levimu. To, že stále sklápal zrak. Ale nemohol prehliadnuť ako sa pri pohľade naňho Eren vždy ľahko zachvel a nevedomky si zahryzol do spodnej pery. Mohlo to odzrkadľovať stres, nervozitu, ale aj niečo oveľa silnejšie. Niečo pre Levia nepochopiteľné.

Pomaly ho začínalo toto neznesiteľné ticho hnevať. Pohľadom uhol preč od Levia. Nemohol sa naň už dívať. Nie že by sa mu hnusil, práve naopak. Leviho zrak v ňom vyvolával náhlu nervozitu, autoritu a ďalšie pocity, ktoré si už však nevedel vysvetliť. ,,Kapitán... j-je mi zima." povedal trochu oplašene. Nechcel Leviho zaťažovať takými hlúposťami. No musel už prerušiť tu chvíľu trápneho ticha. ,,Auu... kiežby som nemusel mať tie putá.. *už ma pekne bolia zápästia*" zahľadel sa na svoje ruky. Otlačky boli pekne hlboké, dokonca sa miestami objavilo aj mierne krvácanie.

"Zakry sa.. prikrývku máš.. ale ak nechcem ísť sedieť aj ja tak s tými putami nemôžem nič spraviť. Je mi ľúto." Odsekol Levi a prekrížil si ruky na hrudi. Možno bol na Jaegra až príliš tvrdý, no skúsenosti ho nútili mu až tak neveriť.

Eren nahodil nahnevanú grimasu. No nakoniec sa predsa len bez slovka zakryl. Následne sa v jeho očiach objavil náznak smútku a sklamania. *Prečo prehliada všetky moje snahy. Vedel som, že je bezcitný, ale až takto? Čo som si vôbec myslel? Vkladal som do toho falošné nádeje, ako len môžem byť tak naivný?...* oči sa mu začali lesknúť. K plaču mal už blízko, no aj tak ho potlačil. Nechcel Leviho nijak provokovať. To by sa potom napočúval aké je decko. ,,Ehm... Kapitán..." spustil potichu ,,nemusíte tu byť so mnou.. už ste ma skontrolovali a isto máte lepšie veci na práci.. Samozrejme je to na Vás.." dokončil a stále sa vyhýbal očnému kontaktu.

Levia vytrhol z krátkeho zamyslenia Eren. "Máš pravdu," začal, keď si usporiadal myšlienky, "už som ťa skontroloval až-až." Zazrel na Erena "Ale popravde, teraz nemám nič také dôležité na práci. Takže ak máš ešte niečo na srdci, niečo iné ako sťažnosť na to, že ti je zima, som samé ucho." Dokončil , posadil sa na malú drevenú lavičku stojacu pár metrov od Jaegrovej cely, oprel si lakte o stehná a preplietol prsty na rukách do malej striešky. Čakal na odpoveď.

Chlapec mierne znervóznel. Začal sa červenať. Jak len ďakoval Bohu, že v cele je tma a nebolo to vidieť. Prikrývku naskladal na seba a opatrne si ňou prikryl isté partie tam dolu. Nechcel aby bolo vidieť to čo nemalo byť videné. Len ako sa teraz toho zbaviť, keď je Levi na blízku. ,,Huh... Ako sa majú Armin a Mikasa? *I keď sa to zdá byť zvláštne, už mi začína aj ona chýbať.*"

"Majú o teba strach. Hlavne Mikasa. Trochu ich zaskočil fakt, že si titán, ale ubezpečovali sme ich oboch, že si v poriadku. Nateraz." Odpovedal Levi a pomrvil prstami. "Ešte niečo?." Opýtal sa a pozoroval Jaegra ako na ňom bola vidieť čoraz väčšia a väčšia nervozita. Niečo skrýval. Aj fyzicky aj psychicky. A Levia to začalo zaujímať.

,,Hm.." Eren sa zarazil. Nemal rád takéto konverzácie. Dosť sa hanbil. A najmä keď sa musí rozprávať s Levim. Vždy znervóznie. A do toho aj fakt že sú sami, nik o nich nevie, že sú spolu.. ,,Ani sa im nedivím, že boli zaskočený, že som titán. Veď kto by nebol? Ja sám som šokovaný.." zahľadel sa na kľúčik, ktorý mu na šnúrke voľne visel na krku ,,Rád by som vedel čo také mohol otec schovať v suteréne nášho domu.. Snáď sa tam ešte niekedy vrátim.. Snáď spoznám pravdu. Pravdu, ktorá pomôže ľudstvu a potom už nebudeme musieť žiť za hradbami ako v klietke.." pokračoval a vzrušenie v ňom len rástlo ,,jedného dňa spoznám a preskúmam svet tam vonku. To je mojím snom" usmial sa a oči mu začali iskriť. ,,A čo vy kapitán Rivaille? Vy máte nejaké sny?" venoval mu letmý úsmev a tajne dúfal, že tento krát jeho reakcia nebude až taká bezcitná. No moc nádeje do toho nevkladal.

Levi zostal ticho. Sny? Sny nemal nikdy nejaké extraordinárne. Jeho snom vždy bolo vyhladiť titánov. Do jedného. Pre dobro ľudstva. Ale to bol sen takmer každého jedného človeka v tomto zatratenom, bohom zabudnutom svete. "Vieš.. ja som sny mával len ako dieťa. Potom čo som zistil, že sny sa ti nikdy nesplnia som ich proste prestal vytvárať. Snívanie je len pre naivné deti. Pre mňa je tu len krutá realita." Povzdychol si Levi a krátko pozrel na podlahu. Na jeho tvári sa začal objavovať ľahký náznak smútku.

,,Kapitan Rivaille...prepáčte..." dodal potichu, keď spozoroval výraz v Leviho tvári. Zdá sa ako by ho ranil. Tak predsa, aj takto chladný človek má city. Len je ťažšie ich objaviť. Ale keď sa preukážu, nedajú sa prehliadnuť. Eren začal sledovať Leviho so smutnými očami, dokonca aj to mierne vzrušenie, ktoré ešte pred minútkou pretrvávalo sa vytratilo.

"Nie je tu nič, kvôli čomu by si mal cítiť vinu Jaeger. Veci sa stávajú." pokrčil plecami Levi a rozplietol si prsty. "Hovoril si niečo o tvojom otcovi a o tom čo skryl v pivnici vášho domu. Povedz mi o tom viac.. znelo to zaujímavo." Nadhodil Levi po dlhej odmlke a oprel sa o stenu, zakladajúc si ruky za hlavu.

,,Ehm..no viete. Sám neviem toho veľa. S otcom som o tom vlastne nikdy nehovoril, ani som o tom nevedel. Jediné čo mi povedal bolo, že sa za každú cenu musím dostať do pivnice. A až potom mi bude všetko jasné. Taktiež mi dal tento kľúč." spod trička vylovil šnúrku so zlatým kľúčikom. V lúči jemného svetla sa zatrblietal a Eren ho opäť starostlivo uschoval pod trikom. ,,Odvtedy mi to vŕta hlavou. Skutočne by ma zaujímalo, čo také tam mohol skrývať. Ale radšej by som vedel, prečo? Prečo skrýval niečo tak dôležité?"

"Hm.." Zahmkal Levi a prehrabol si vlasy. "Zaujímavé.. vážne zaujímavé.."

Eren uprel zrak na Leviho. Už začínal cítiť trápne, že stále len on rozpráva. ,,Kapitan Rivaille, ja už som toho povedal až až *heh*" milo sa usmial ,,nechceli by ste sa aj vy s niečím zdôveriť?" vyzval ho so stále zachovaným nevinným úsmevom. Hľadel mu priamo do očí a čakal.

Levi dlho zazeral so Erenovych smaragdovo-zelených očí a utápal sa v ich hĺbke. Snažil sa z nich zistiť, že o čo mu ide. "Popravde.. mám o teba strach Jaeger.. ak ťa dajú popraviť tak stratíme vážne dobrú posilu. " Odvetil ticho a uhol pohľadom. Nemal rád keď sa musel k niečomu vážnemu priznať ale teraz cítil, že to je správne.

Tento krát to bol práve Eren kto zostal zaskočený, vážne nečakal takúto odpoveď. Kto vie čo všetko ešte Levi skrýva. Erenovi sa v očiach objavil náznak radosti. To ho až pri srdci zahrialo. ,,Kapitán.. Vyzeráte unavene.. Nechcete si odpočinúť?"

Levi pokrútil hlavou. "Každú chvíľu ťa predvedú.... nechcem to zmeškať." Zachichotal sa Levi a slabo sa uškrnul na svojom vlastnom zvrhlom vtipe. Nebol veľký vtipkár ale dokázal sa zaškeriť na každej hlúposti čo ho napadne.

,,Levi-san.. Mám strach." povedal smutným tichým hlasom a pozrel na čiernovláska oproti. Pomaly sa zodvihol z postele. Odrazu pocítil potrebu byť bližšie k nemu. Vybral sa smerom ku mreži, no neprešiel ani meter a už ho zastavili reťaze. ,,Ah.." povzdychol si a pohľadel k ťažkým kusom železa.

Levi sa neochotne zdvihol a založil si ruky za chrbát "To my všetci Jaeger.. o svoj život... o priateľov.. o rodiny.. " Urobil pár krokov vpred a zastavil sa pred celou. "Dokonca aj ja mám strach." Chytil sa mreží pred Erenom a pozoroval ako zareaguje.

Zostal milo prekvapený. Úžasný kapitán Rivaille a strach? To mu nešlo dokopy. ,,Ehm.. Nuž.." začal sa nervózne obšmietať, nevedel čo povedať. ,,Ah..už opäť to krváca." zadíval sa na svoje zápästia podliate krvou a následne zrak uprel k malej kaluži krvi pri svojich nohách. *Asi som sa nemal tak prudko rozbehnúť. Teraz sa mi to zarezalo ešte viac.*

Levi pozrel na kaluž krvi pod Erenom. *to nevyzerá dobre. Ak to takto pôjde ďalej tak vykrváca* Povzdychol si "tlač na tie rany... idem zohnať kľúče." Zamrmlal a pustil mreže, kráčajúc ku dverám.

Eren uposlúchol a začal na rany vyvíjať čo najsilnejší tlak. Šlo to ťažko, ale tu chvíľu vydrží. Posadil sa na posteľ a čakal až opäť bude počuť tie staré vŕzgajúce dvere ako znak toho že kapitán sa už vrátil.

Levi sa po pár minútach vrátil a náhlivo zabuchol dvere, nenápadne vyzerajúc malou štrbinou v dreve. Nikdy si nemyslel, že ukradnúť kľúče bude také ťažké. Keď si bol istý, že ho nikto neprenasledoval, podišiel k Erenovej cele a hodil mu kľúče "tu máš.."

,,Ď-ďakujem Kapitán." opatrne zodvihol zväz kľúčov a začal ich skúšať jeden po druhom. Po pár pokusoch sa mu podarilo objaviť ten správny kľúč a putá odomkol. Boľavé zápästie si ihneď začal masírovať. *Konečne sú dolu* Zo svojho hnedého trička si odtrhol dlhé rukávy a použil ich ako obväz na rany.

Levi počkal na to až si Eren rozopne putá. Potom ku nemu načiahol dlaň. "A teraz mi vráť tie kľúče."' rozkázal a mykol párkrát prstami na náznak aby si pohol.

Eren bleskovo pribehol k mreži. Pomaly vystrel ruku pred tu Leviho. Srdce sa mu rozbušilo jak o závod a jeho tvár začala opäť chytať červený nádych. ,,N-nech sa páči.." podal mu kľúčky a takmer mu vyletelo srdce z hrude keď sa dotkol Leviho dlane. *Čo sa to so mnou dnes deje?* pýtal sa sám seba a radšej hľadel do zeme.

Levi chvíľu zaváhal no nakoniec kľúče vzal a zastrčil ich za opasok. "Poslúchaš.. to sa mi páči." uškrnul sa pobavene a položil ruky vbok, Všimol si ako sa Eren začervenal. S tým chlapcom niečo je. "Hej Jaeger. Nie je ti príliš teplo?.. máš veľmi červené líca."

,,Eh? N-nie, nie..." odpovedal bleskovo a s nervozitou. *Všetko si všimne. Nič mu neunikne. Keby som sa tak vedel ovládať.* neustále odbehoval pohľadom. Chcel sa vrátiť do postele, no nemohol. Bol ako prikovaný na mieste.

"Si v poriadku?" Spýtal sa Levi a položil dlaň na Erenovo čelo. Cítil ako sa pri tom Eren mykol a pregúlil očami. "Kľud Jaeger, len sa uisťujem, že či nemáš horúčku. Po strate toľko krvi by to bolo aj normálne.

Eren iba mlčky prizeral. Skutočne sa ho Levi-san práve dotýka? Svojou jemnou ale mužskou rukou. Chvíľu si užíval jeho príjemný dotyk. No v momente sa spamätal a pohotovo zareagoval ,,Nebojte sa kapitán... Som v poriadku.." dodal tichým, hlbokým hlasom. Opatrne sa svojou rukou dotkol Leviho ruky. Ale skutočne pomaly a opatrne, aby to Levi nevzal špatne. Ešte si bude myslieť, že plánuje útočiť. No v skutočnosti mal iný zámer.

Levi odtiahol svoju ruku od Erenovho čela no nechal ho aby jeho ruku držal. Dostal zvláštny pocit. Ten Erenov dotyk s ním niečo spravil, no nebránil sa tomu. Všetko nové treba aspoň raz vyskúšať. Zahľadel sa znovu do Erenovych očí. "Dobre teda." Pokrčil plecami a chytil Erenovi ruku. "Stále ma však zaujíma, že prečo sa červenáš."

Leviho uprený pohľad v ňom vyvolal ešte väčšiu nervozitu. Prečo sa ho na to pýta? Nie je to snáď jasné? Eren sa zahľadel do zeme. Má mlčať alebo prehovoriť? *M-možno by som to mohol risknúť? Alebo radšej nie? Čo môžem stratiť?* Eren stisol Leviho ruku silnešie a na okamih mu vzhliadol do očí. ,,To asi... Kvôli v-vam..." vykoktal za seba a pohľadom radšej uhol. Nastala pre neho najhoršia chvíľa. Vôbec nevedel ako zareaguje a odmietnutia sa bál najviac.

Levia odpoveď zaskočila. *No teda Jaeger, to by som od teba nikdy nečakal.* "Si si istý, že len kvôli mne?" Spýtal sa Levi a hlas sa mu zľahka zatriasol. Nebolo to po prvýkrát, čo sa pred ním niekto zosypal lebo sa mu páčil. No nikdy by si ani vo sne nemyslel, že to bude jedného dňa aj chlapec.

Eren neustále uhýbal pohľadom. Snažil sa si to v hlave zosumarizovať. Je to vôbec pravda? Predsa len ide o vážnu vec, musí si to premyslieť. Po krátkom prehodnotení a rozmyslení sa, sa konečne odvážil ísť s pravdou von. Zaujato uprel svoje smaragdové oči k tým Leviho. ,,Áno...Levi-san" zašepkal do ticha a neustále sledoval Leviho oči. Červenal sa ešte väčšmi než predtým. Čakal na odpoveď. Dúfal, že jeho snaha a úprimnosť neboli márne.

Levi sa na krátku chvíľu usmial "Ďakujem. To je od teba milé." presunul ruku na Erenovo líco a zľahka ho pohladkal. "Ale stavím svoje topánky za to, že červenanie nie je všetko, čo ťa tvoje telo núti robiť pri pohľade na mňa."

Eren sa zarazil. Čo tým Levi-san myslel? ,,Ehm... Na čo narážate Levi-san?" spýtal sa neisto a priložil svoju ruku na tú Leviho. Pohľad tento krát neodtrhol od Leviho očí. Boli upokojujúce a zároveň tak vzrušujúce.

Levi sa uškrnul "Ty dobre vieš o čom hovorím. Videl som ako sa snažíš všetko zakrývať, no vieš už dobre, že predo mnou je veľmi ťažké niečo zatajiť."

Eren zatajil dych a na krátky okamih pohliadol smerom dolu. Cítil sa trochu trápne. No v jednom mal Levi skutočne pravdu. Pred ním nič neutajíte. To Eren vedel už pekne dlho. Preto sa rozhodol ďalej nič neskrývať. ,,Hm.. Tak to máte pravdu.. Pred vami človek skutočne nič neutají." zdôraznil a presunul Leviho ruku ku svojím ústam, aby jej mohol venovať nežný, malý bozk.

Levi sa jeho bozku nebránil. "To mám.." Zapriadol a jemne sa zatriasol keď sa Erenove mäkké teplé pery dotkli jeho ruky.

Eren zotrval vo svojej činnosti. Táto nebezpečná hra sa mu začínala páčiť čím ďalej tým viac. Zapojil aj svoj jazyk. Jemne ním pošteklil jeho dlaň. Tie mierne otrasy, ktoré mu spôsoboval ho vzrušovali. Preto sa rozhodol postúpiť o level vyššie. Cez mreže pretiahol ruky, tak aby mohol do dlaní jemne uchopiť Leviho tvár a tak si ho pritiahnuť bližšie k bozku. Jemne pritlačil svoje rudé pery ne tie Leviho. Boli tak chutné a sladké.

Levia šokovalo do čoho ho Eren namočil. Ale. Nedokázal sa brániť. Musel si priznať, že sa mu to páčilo. Bolo to tak vzrušujúce. Každý Erenov dotyk v ňom vyvolal motýliky. A keď ho pobozkal na pery... Tie Erenove pery boli tak jemné, zľahka popraskané ale nežné ako dotyk páperia. Levi mu jeho sladký bozk opätoval. Cítil sa ako vo sne.

Eren sa pomaly ale isto predral jazykom cez Leviho zúbky a začal mu preskúmať jak ústa tak jazyk. Celý sa pritisol na mreže a prosil aby kapitán Levi urobil to tiež.

Levi sa zatriasol. Už to Erenove dráždenie nemohol vydržať. Schmatol Erena za golier, pritisol sa tesne k nemu, tak tesne ako mu to mreže medzi nimi dovolili a vášnivo ho pobozkal. Erenov jazyk ho šteklil v celých ústach a preto sa rozhodol opätovať mu ten úžasný pocit.

Eren sotva udýchal ten nápor slasti. Tak nakoniec sa Levi predsa len natisol na mrež a Erenovi sa taj splnila jeho túžba. Užíval si jeho vášnivý, dlhý bozk a slasťou strácal dych. Cítil na svojom stehne, že on nebol jediný kto tu bol nadržaný. *Kiež by tu nezavadzala ta prekliata mriež.* Chcel ho, veľmi moc.


Levi sa po chvíli odtiahol "Jaeger, čo si to so mnou spravil?.." zabedákal a pohladkal ho po líci. "Teraz ťa už vážne nedokážem nechať zomrieť." Povzdychol a oblizol si pery. Erenova sladká chuť ešte stále tancovala na jeho jazyku. Pozrel sa na mreže, potom späť na Erena a uškrnul sa "Vieš čo?... Vždy som si chcel vyskúšať aké je to sedieť za mrežami."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 CharlesBop CharlesBop | E-mail | Web | 23. září 2017 v 22:36 | Reagovat

<a href=https://www.viagrapascherfr.com/>Click here>>></a>

2 AngeloPem AngeloPem | E-mail | Web | 1. října 2017 v 15:57 | Reagovat

Do you feel like you have tried everything possible in order to lose weight? You are not alone--many people have the same problem. The following article is designed to give you tips that you may not have even known existed. By following these tips, you will reach your weight loss goal in no time.

3 Jefferywaf Jefferywaf | E-mail | Web | 2. října 2017 v 5:05 | Reagovat

If you have been feeling stressed lately, but you are not sure how to deal with it, the advice in this article can help. Feelings of stress are increasingly common in today's world, but there are ways to help. This article will teach you some easy ways to overcome your stress.

<a href=https://www.acheterviagrafr24.com/acheter-viagra-pour-homme-canada/>acheter viagra pour homme canada</a>

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama