Červenec 2017

Valentínsky špeciál #1 - ItaSasu

10. července 2017 v 14:41 | monn♥ |  anime
Shipp: Itachi x Sasuke, náznak SasuDei (Naruto)
Writer's note: Valentín je už dávno fuč, ale co. Tehdy jsem ještě blog neměla. První čast, párem je ItaSasu. Pokud by se vám líbilo a chceli by ste SasuDei, klidně dopíšu. Omlouvam se za chyby, páč jsem Slovačka. Tuhle povidku jsem psala v češine (nevědela jsem, že to budu dávat na blog) a nechce se mi to přepisovat a překládat S vyplazeným jazykem Příjemne čtení

,,Šťastnej Valentín Itachi - sempai. ♥" zařvalo asi to nejotravnejší stvoření na světe.
,,Ah," povzdechl si Itachi ,,Tobi, ja Valentín neslavím.
,,Proč ne?!"
,,Protože....proto....." řekl lajtsky Itachi. Neměl chuť mu to vysvětlovat. Ten blb by to stejně nepochopil.
,,Protože ti dala Konan kopačky." řekl se smíchem právě příchozí Kisame.
,,Proč vytahuješ starý věci?" zeptal se Itachi s ledovým klidem.
,,Co?" zeptal se Tobi nechápavě.
,,Itachi, velký gentleman, pozval naši Konan na rande a tá ho poslala tam, kde si zajatci dávaj hodinky." řekl Kisame a oba se rozesmáli.
,,A to je kde?" zeptal se Tobi přihlouple.
,,Bože Tobi...." plácl se Kisame po čele.
,,Nechtě toho." zasičel Itachi. Z očí mu sálal vražedný pohled.
,,To bylo už dávno," pohlédl na Kisameho ,,a navíc, bylo to jen z legrácky." konstantoval Itachi.
,,Jo, a proto si pak brečel do polštáře *haha*"
,,Nech toho, teď si vymýšliš! Nic takovýho jsem nedělal! A..."
,,A?"
,,Sakra, proč se tu s váma o tom bavím? Stráta času." řekl Itachi, teď už klidně a pomalu odkráčel do svího pokoje, jenž byl na konci chodby. Zavřel se do pokoje a nehodlál tak lehce vylézt. Valentín neměl rád. Ne, že by ho nesnášel, jenom ho prostě neslavil. Neměl pro nej zmysl, v jeho očích to byl bezvýznamnej svátek.
Mezitím v Deidarově pokoji
,,Sempai, sempai!" vtrhl Tobi do pokoje.
,,Co je?" zeptal se Dei, i když jej to vlastně ani nezajímalo.
,,Víte co je dnes? Valenín!" zařval na celej pokoj.
,,Hu-ra..." Jdu se osprchovat." oznámil a hned se i vybral do koupelny. Nechápal jak může být Tobi tak detinský. Ale taky mu to občas závidel, páč byl pořád veselej a vždy bavil celé Akatsuki. Zato Dei byl tichej a nudnej. Pravdou je, že se s členy ani tak často nevídava. Všichni myslí, že je to proto, že je namyslenej, ale problém je jenom v tom, že Dei je hanblivej.
Večer
Dei zůstal zalezlí v pokoji. Tobi se někam stratil, asi šel otravovat ostatných.
*klopaní* ,,Dále." řekl Dei pohotově. Chvíli čekal, no nic. Tak se vybral ke dveřím.
,,D-dárek?" zadivil se když spatřil velkou krabici s rudou mašli. Tak to je přecijen legrácka? Kto to byl? Tobi? Pein? Hidan? Nebo? Žeby je to něco normálni? Je jen jeden způsob jak to zjistit. Dei se pokousil krabici zvednout a presunout do pokoje. Jenže byla hrozne težká.
,,Sakra....co je uvnitř?" zamrmlal si pro sebe. Nakonec se rozhodl. Pomalu natáhl ruku ke stuhe a potáhl za ní. Přišel čas otevřít samotnou krabici. Už se k tomu měl, když vtom...
,,Šťastnej Valentín Ita-" vyskočil z krabice černovlasí kluk. Dei samým překvapením upadl na zem. Nestačil se divit. Kterej blb mu poslal krabici s polonahým klukem?
,,Ehm....asi nejsem v Itachiho pokoji, že ne?" zeptal se černovlásek, kterej byl taky mírne zmaten. Meli jej přeci doručit Itachimu!
,,N-ne..." řekl Dei potichu. Nemohl se zbavit toho šoku. Častečne se mu ale ulevilo, že táhle zásilka není pro nej. Ale proč by někdo posílal Itachimu kluka, kterej má na sobě jenom trenírky? Vždyť je to padlí na hlavu, ale co jiního se dá čekat od Akatsuki.
,,Kde je Itachi?"
,,N-na konci tejto chodby. Posledné dveře....vpravo."
,,Děkuji, a promiň." řekl černovlásek a usmál se.
,,V pohode...." řekl bloňďák ještě roztřesene a pomalu se zvedl. Černovlásek se odebral do Itachiho pokoje. Nebylo zamčeno, a tak pomalu pootevřel dveře a nakoukl dovnitř. Dnes měl šťastnej den. Kromě Itachiho, ležíciho na posteli v pokoji nik nebyl. Tiše se vkradl dovnitř, zamkl a podešel k Itachimu. Spal...vypada rozkošne když spí. Po chvílce zíraní na spicí tělo, začal konat. Obkročmo si na nej sedl a začal jej jemně hladit po tváři. Itachi se začal probírat. Černovlásek jej něžne políbil na rty a téhdy Itachi otevřel oči.
,,Sasuke!" zařval ,,c-co tu deláš?" zapištel.
,,Přišel jsem za tebou Ni~san ♥ Stíska se mi." naklonil se k Itachimu obličeji co nejvíc to šlo. Chvíli mu upřene hladel do očí.
,,Šťastnej Valentín." zašepkal mu přímo do ouška, až jej zamrazilo vzrušením. Sas vědel co dělat aby Itachiho nastartoval, a taky vědel co čekat. Proto ho vůbuc nezaskočilo, když ucítil jak se mu o zadeček otíra Itachiho stopořenej ptáček. Usmál se a pomalu začal Itachimu vyzlíkat triko. Neprotestoval. Nechal Sasukeho ať si dělá co chce. Proč by mu vůbec měl bránit? Vždyť sám to chtěl. Už týdny nikoho neměl a navíc pomyšlení na sex se svím bráškou byla tá nejvíc vzrušujíci jakou kdy měl. Když už se Itachiho triko válelo na zemi, vedle postele, Sasuke se pustil do práce. Jemne přejel rukou po Itachiho vypracované hrudi. Pak se rozhodl prozkoumat ji svími rty. Jemně jej líbal na pěkně vyrysovaný bříško :3. Itachi jenom zrýchleně dýchal, ale to Sasukemu nestačilo. Chtěl víc, chtěl slyšet jeho hlasité vzdechy, chtěl slyšet jak vykřikuje pod náporen slastí, pohlcen vzrušením. Proto se rozhodl jít na to naostro. Rýchle rozepal Itachimu kalhoty a jěšte rychleji je odhodil kamsi do kouta místnosti. Nečekal zbytočne, ale rovnou se vrhl na Itachiho rozkrok svími ústy. Sasukeho ústa pohltili celou Itachiho chloubu. Itachi hlasitě vzdechl.
,,A-ah.. S-sasu-ke, p-poč-kej." snažil se mluvit skrze sví vzdechy. Sasuke nehodlál uposlechnout rozkaz. Práve naopak, ještě víc ho to nakoplo. Tempo zrýchlil. Itachi nestačil s dychem. Místností se ozývali vzdechy a výkřiky slasti. Itachi se udělal a přímo Sasukemu do pusy. Ten to však nespolikal vše. Jako správnej bráška se musel podelit a nechat také Itachiho ochutnat. Jen co Itachi otevřel pusu, Sasuke využil příležitosti a vášnivě jej políbil. Přičemž, donútil Itachiho spolikat své vlastní sperma. Téhdy jako by do Itachiho udřela vlna vzrušenosti. Zdrapil Sasukeho za pás a ztrhl jej pod sebe.
,,Celkem slušný otouto...." (otouto = mladší brat)
,,*Hehe* vždyť jsem taky trénoval." pousmál se Sasuke.
,,...ale teď je rada na mne." zlotřile se zazubil. Sasukeho mírně ztřásl, no uklidňoval se tým, že je to jeho bráško a ten by mu přeci neublížil úmyslne. Itachi začal s jemnými polibky. Stejně jako Sasuke prědtým. Předehry měl rád. Líbal svího brášku na obličej, krk i hruď. Nespěchal..... proč taky. No pak mu něco zišlo na um.
,,Hele Sasuke, doufam, žes nezapoměl zamknout."
,,Neboj se. Je zamknutý. Dokonce na dva rázy." ubezpečil jej a pousmál se.
,,Dobrej chlapec," jemně ho políbil na rty ,,zasloužíš si odměnu." řekl a zadíval se na jeho stopořený penis, který se jasne rýsoval cez černý trenírky. Usmál se a už mu i stahoval trenky, což bylo taky to jediný co na sobě měl. Stáhl mu je avšak jenom po stehná. To prozatím stačilo. Pousmál se a vzal jeho úd do ruky. Jemně jej třel. Tiché vzdechy malého brášky jej rajcovali, i když, nechtěl spěchat. Tolikrát o tomhle přemýšlel, tolikrát o tom snil, a proto to teďko nechtěl uspěchat. Chtěl si jej vychutnat do posledního doušku, pěkne pomalu... Po chvílce zapojil své ústa do akce. Projíždel hlavou nahoru a dolu. Sem-tam si jej vyndal z pusy a poláskal žalud. Ale pak si jej opět strčil spät do pusy. Itachi si dal na čas. Trvalo to hodnou chvíli. Sasuke vzdechal pod náporem staršího Uchihy. Pak cítil, že už to příjde. Zatnul zuby a vyvrcholil. Naneštestí pro Itachiho, šlo toho více spíž do obličeje, než do pusy. Co se dalo spolikal. Jenže toho bylo málo a jemu to nestačilo. Sasukeho sperma mu ztékala dolú až ke krku, kde poté schla. Itachi si však jednoduše poradil. Olízl si oblast úst. Chtěl svího brášku ochutnat pořádne, a tak neměl na vybranou. Poté se usmál a přitisl se svími rty na ty Sasukeho aby také mohl okusit. Po dlouhem polibku se Itachi konečně od nej odlepil. Itachi se vyzlíkl. Když si sundal trenírky, opravdu se mu ulevilo. Začínalo to být těsný a nepohodlný. Sasuke se uvolnil a roztáhl nohy ať Itachi může začít. Ten šáhl do nočního šuplíku a začal se v něm prohrabovat. Uvnitř hrkotali různe věci. Sasuke kapánek znervóznel.
,,Klídek Sasuke," upokojil ho a vytáhl lubrikant ,,i když erotický pomůcky občas použiju, moc si na ně nepotrpím. Mě stačí to co mám tady dolu." dodal s úsměvem. Sasukemu odlahlo, i když... věřil, že bráška by mu neublížil, ale přeci měl trochu strach. Itachi si vytlačil na prsty malé množstvý gélu. Poté je zasunul do Sasukeho zadečku, jeden po druhém. Sasukemu se zadrhl dych. Chvíli trvalo než to predejchal. Itachi se v něm začal pohybovat. Sasukemu zbývalo jen tiše vzdechat. Když už si byl Itachi jist, že je Sas dostatečně připraven, pustil se do toho. Samozrejmě pomalu. Přeci to teď neunáhl a nezkazí. Chytl si ho a pomalu ho začal zasouvat do Sasukeho kousíček po koušíčku. Sasuke zteží vydejchával. Když jej Itachi zasunul nadoraz, hlasite zasičel a zatnul zubu. Itachi chvíli čekal. Nechtěl Sasukemu ubližovat. Sasuke byl jěště chvíli v křeči. Pak když si trochu zvykl, mrkl na Itachiho jako znak, že může začít. Itachi začal jemně a pomalu prirážet. Sasuke se pořád zvíjel bolestí. Ale pokaždý, když chtěl Itachi toho nechat, jej zastavil. Nakonec sa to preci jen vyplatilo. Dočkál se odměny a oné slasti, o které všichni co sex zažili tolik rozprávěli. Bylo to úžasný... dokonce lepší než to lidé popsali, a lepší než si mohl představit. Slast přijela z čista jasna, zasáhla mladého Uchihu jako blesk z nebe. A projela jeho tělem jako vlna elektrickýho proudu. O to víc to bylo lepší když Itachi narazil na prostatu. Sasuke hlasitě vzdechal a sám se prohnul proti Itachimu. Nechtěl aby to skončilo, stejně tak Itachi. Prirážel pořád rychleji a silneji. Zrazu se objevilo známe napětí v rozkroku. Téhdy spomalil aby vrchol alespoň trochu oddálil. No nedalo se mu zabrániť. Když cítil, že už se blíži konec, zrýchlil jen co to šlo. Sasukeho vzdechy zesilneli. A pak to přišlo. Itachi hlasitě vzdechl a vše vystríkl do Sasukeho. Sasuke se udělal hned po Itachim, přičémž vykříkl jeho jméno. Itachi ho vytáhl z brášky a unavene se rozvalil na postel. Rozdejchával se a zíral na Sasukeho, kterej ležel vedle.
,,No sice si týden nesadnu *hehe*, ale i tak děkuji." řekl Sas tiše a usmál se.
,,Cože?" zadivil se Itachi. Nějak to nepobral.
,,Baka, splnils mi sen..." dodal a jemně jej políbil na rty ,,arigatou...." Sasuke se zvedl, oblíkl se a odemkl pokoj.
,,Zatím se měj..." řekl a otevřel dveře.
,,P-....-počkej-" šepl Itachi, jenže to už se za Sasukem zavřeli dveře. Nevědel proč, ale když Sasuke odcházel, jakoby stratil hlas. Proto to taky řekl tak tiše a Sasuke jej neslišel. Ale možná to bylo kvůli tomu, že vlastně ani nevědel co říct. Úplne jej totiž zarazilo když Sas řekl, že mu splnil sen, páč Itachi to cítil stejně.
,,-Taky děkuju....snád se ještě potkáme.-" řekl Itachi do ticha a lehl si.
Sasuke šel dlouhou chodbou. Měl by už odtamtud vystřelit. Jenže pak přejel kolem místnosti blonďáčka, kterému byl omylem doručen místo Itachiho. Chtěl odejít, ale nejak ho nemohl pustit z hlavy. Uslišel hlasi z jakési místnosti. Zdá se, že maj mejdan. Zřejmě se většina lidí zabáva. Nakonec ho zmohla zvědavost. Byl uvnitř! Dokonce už spal. A byl sám...
(Líbilo? Chcete i pokráčko?)


Ereri - Captain Rivaille #2

7. července 2017 v 11:41 | monn♥ a TehBookWorm |  anime
Shipp: Eren x Rivaille (Levi) (Attack on Titan)
Writer's note: pokračko S vyplazeným jazykem konečne príde ten pravý yaoi. Príjemne čítanie. Snáď sa bude páčiť Usmívající se


Eren sa zaradoval, čo sa dalo ľahko vyčítať z jeho širokého úsmevu, čo sa mu objavil na perách. *Konečne je to tu. Už som sa nemohol dočkať.* ,,Tak na čo ešte čakáte Levi-san?" vdzychol a čo najzvodnejšie sa oprel o mreže. Vzrušenie v ňom pulzovalo a nedokázal ho ovládnuť.

Levi zašmátral po kľúčoch a keď ich po chvíli našiel tak najskôr podišiel ku vchodovým dverám, zamkol ich a potom sa vrátil k Erenovi. *prečo to robím?..* prebleslo mu mysľou keď odomkol zámok na mrežiach a odhodil ho preč. *prečo sa mi to páči?..* Pootvoril dvierka mreží a vkĺzol dnu *toto je zle* Zazrel na Erena, očakávajúc jeho reakciu.

Eren pustil mreže a vzdialil sa od nich. V okamihu jak Levi vošiel dnu, všetko jeho odhodlanie a odvaha boli zrazu fuč. Nervozita sa opäť nalepila na neho. Zostal stáť a s miernym strachom zazeral do Leviho očí.

Levi za sebou zavrel dvere mreží "Nebuď zas padavka Jaeger.. ty si to chcel tak to začni." Povedal potichu a spravil pár krokov vpred.

Eren chvíľku "meditoval" na mieste než našiel v sebe kúsok odvahy. Nalepil sa na Leviho a venoval mu ďalšiu hordu neskrotných bozkov. Cítil sa trochu nepríjemne, keďže bol vyšší než Levi. Mnohý by to brali ako znak nadradenosti, ale Eren nie. No aj tak sa snažil nedať to poznať na sebe. Pomaly Leviho viedol smerom k posteli. Pohodlne sa usadil na kraj a Leviho si posadil na svoje stehná, tvárou k sebe. Bozkávanie pretrvávalo a medzitým mu jemne zachádzal pod tričko.

Levi sa nechal unášať Erenovym zvodným dotykom a slastnými bozkami. Prial si byť od Erena väčší. Takto sa cítil trápne. No nechcel to dať na sebe poznať. Užíval si Erenov dotyk a než sa nazdal, Eren mu zrazu zašiel pod tričko, na čo Levi zareagoval s jemným povzdychom.

Leviho pozvdychy boli pre Erena povzbudením. Dodávali mu potrebné sebavedomie. Vedel, že si počína dobre, ujisťoval ho v tom samotný Levi svojimi sladkými zvukmi rozkoše. Odlepil sa od jeho sladkých, pekne krojených pier a opatrne mu začal vyzliekať horný diel oblečenia. Najprv sa zbavil hnedej bundičky. Následne odstránil popruhy, ktoré slúžili ako povinná výbava. Prišiel rad na tričko. Obvykle Levi nosieval košeľu, ale bola možnosť ho vidieť aj v bielom voľnom triku. Keď sa už aj toho zbavil, naskytol sa mu pohľad na Leviho dokonalé telo a svaly, najmä na brušku.

Levi sa vyzliekaniu nebránil, dokonca Erenovi aj v tom pomáhal. No musel si priznať, že hore bez bol pred niekým len nerád. Skrížil ruky na hrudi aby si ju aspoň ako-tak zakryl. "No a čo teraz Jaeger?.."

,,Čo by ste povedali?" šepol mu Eren do uška a jemne ho zkusol. Leviho vybrácia bola preň len ďalšou dávkou vzrušenia. A aby aj Levi pocítil ako je vzrušený, presunul ho bližšie k sebe, presnejšie, usadil ho na svoj rozkrok. Erenové vzrušenie sa otieralo o jeho zadoček a Eren zas cítil to Leviho na brušku.

Levi začal byť trochu nervózny. Nevedel čo má Eren v pláne. Popravde on s takýmto niečom nemal vôbec skúsenosti. Len nasledoval to čo robil Eren. "No ja neviem.." precedil cez zuby keď sa cez neho preliala nová vlna vzrušenia hneď ako mu Eren zahryzol do ucha. Potom si ho Eren pritiahol bližšie a on cítil ako sa jeho rozkoš obtiera o jeho zadok. Cítil sa tak trápne lebo nevedel čo sa vlastne deje.

Eren obtočil svoje ruky okolo Leviho krku. ,,Nebojte sa kapitán. Len zhlboka dýchajte a nechajte všetko na mňa. Neublížim vám. Sľubujem." vydýchol mu do ucha. Pozrel mu uprene do očí, aby sa ešte na chvíľu pokochal ich krásou. Venoval Levimu malý úsmev a pomaly skĺzol k jeho krku, ktorého jemnú kožu začal nežne láskať.

Levi prikývol a jemne povzdychol keď sa Eren prisal k jeho krku.

Eren pokračoval v láskaní jeho krku až kým sa tam nezačali objavovať malé fialové fliačiky, ktoré následne jemne oblizol. Prstami hladil jeho chrbát. Jazdil po ňom hore a dole. Nakoniec zašiel až do jeho nohavíc aby ho podráždil ešte viac. Jemne hladil a stískal jeho zadoček.

Levi vydal hlasnejší slastný výdych a radšej si zahryzol do pery aby už ďalšie nevyliezli von. Zaklonil hlavu dozadu a užíval si.

Eren začínal byť aktívnejší a aktívnejší. Páčilo sa mu to. Nikdy by si nepomyslel, že bude mať nadvládu nad kapitánom Rivaillem. Ale nevadilo by mu ani keby si role prehodia. No moc dlho to neriešil. Odhodlal sa k ďalšej akcii. ,,Kapitán Rivaille.." oslovil ho a venoval mu nežnú pusu na pery ,,prosím ľahnite si." požiadal a pohladil ho po líci.

Levi naňho zazrel a náznak strachu sa odzrkadlilo v jeho očiach "Prečo?.." Spýtal sa a znovu si hanblivo zakryl odhalenú hruď.

,,Huh? Čože? Vy...nevravte mi, že ste to nikdy nerobili?" pohliadol naň zvedavým a prekvapeným pohľadom.

Levi sa začervenal a pozrel dolu na zhyby Erenoveho trička "Nie..." zamrmlal a zahryzol si do pery znovu, no tuhšie.

Eren sa trošku pousmial. ,,Vlastne, ak sa mám priznať kapitán... Tak ani ja som to nikdy nerobil *hehe* Proste robím, čo mi inštinkty hovoria. Veď predsa... všetko musí byť niekedy prvý krát. Len ma prekvapuje, že vy ste to nikdy nerobil... čakal som, že budete skúsený."

Levi sa nechtiac zasmial "Jaeger.. mňa by ani vo sne nenapadlo, že by som niekedy niekoho pobozkal.. nie to ešte aby som sa dostal až do takejto vážnej situácie. Možno vyzerám ako muž snov.. no ja o vzťahy nestojím.... pravdaže.. ak na to nemám pádny dôvod.." pohladkal Erenovi líco a letmo ho pobozkal.

,,Aha.." Eren sklonil zrak *Tak predsa je chladný a o vzťah nestojí. Hm.. ale zatiaľ nekladie sebemenší odpor *hehe* Tak späť do akcie.* ,,Tak v tom prípade mi dovoľte ukázať vám ako sa to vlastne robí. Len sa upokojte a uvoľnite. Hlavne sa nebojte a verte mi, nemám v pláne vám ublížiť." ujistil ho a letmo pobozkal na špičku nosa. Uložil ho do postele. Kľakol si pri jej okraj a začal Levimu rozopínať nohavice a zbavovať ho tak posledných kusov oblečenia. ,,Klud.. bude to dobré."

Levi neochotne prikývol a ľahol si.

Keď už posledný kus oblečenia, ktorým boli čierne trenky ležali na zemi pri posteli, Eren dostal možno jedinečnú príležitosť pokochať sa Leviho dokonalým telom, tak ako ho Pán Boh stvoril. Chvíľu len mlčky prizeral. Hneď na to sa začal vyzliekať on sám. Ruky sa mu triasli. Vedel síce čo by mal robiť, ale nevedel ako si povedie. Doteraz to šlo celkom dobre, ale čo ak sa ku koncu strápni? Prevliekol si tričko cez hlavu a pohodil ho na zem. Rovnako tak sa k tričku pridali aj nohavice so spodkami a aj topánky. Keď už sa všetkého zbavil a zostali tam celkom nahý, začal sa cítiť mierne trápne. Chvíľu nečinne stál, musel si to zrovnať v hlave, naladiť sa na pozitívne myslenie a hlavne sa hodiť do pohody.

Levi sa nervózne pozrel na Erena. Jeho telo bolo krásne tvarované, mierne zjazvené, ale stále krásne.

*Niet nad čím premýšľať, teraz alebo nikdy.* povzbudil sa ešte raz predtým, než sa už konečne pustil do tej dlho očakávanej práce. Vyšvihol sa na posteľ nad Leviho. Rukami sa zaprel a pozrel sa mu do očí a ešte raz zopakoval ,,Hlavne sa upokojte. Bude to v poriadku." Prerušil očný kontakt a začal pekne od hora. Pohladil ho po vlasoch a vtisol mu malý bozk, ako začiatok pre rozohratie. Pomaličky si to smeroval nižšie, pričom zahaľoval jeho časti tela pusinkami. Cez krk a kľúčne kosti prešiel na hruď, kde sa pozastavil pri vzrušených bradavkách. Nežne olizol jednu a potom aj tú druhú. Pohrával sa s nimi a dráždil čiernovláska pod sebou. Svojím vlhkým, teplým jazykom jazdil po celej jeho hrudi a len cítil mierne vybrácie zo strany Leviho.

Levia to nesmierne dráždilo. Len ťažko zastavoval stony, ktoré sa mu drali cez tuho zovreté pery. Ale on sám vedel, že ich tam dlho neudrží ak Eren bude takto pokračovať. Ako sa Eren presúval čoraz nižšie, narážal na čoraz citlivejšie miesta. A Levia to čoraz viac a viac vzrušovalo. To sa aj odrážalo na jeho teraz už stojacej rozkoši.

Eren sa zlovestne pousmial len čo uzrel Leviho vzrušenie. Prešiel cez bruško a ešte ho jemne kusol na podbrušku ako signál, že už je nebezpečne blízko. Pomaly zodvihol hlavu. Chvíľu len tak pozeral a dráždil ho svojím horkým dychom. No nenechal ho dlho čakať. Nežne ho uchopil do dlane pri koreni a začal hlavu pomaly spúšťať dolu. Do polovice si ho zasunul a potom zas vybral. Špičkou jazyka podráždil žaluď a opäť zasunul do úst. Snažil sa zakaždým zájsť ďalej a ďalej. Nakoniec sa mu podarilo zasunúť celý, vtedy začal ten pravý blow job. Jemne ho hrýzol a jazykom obkružoval.

Levi tuho uchopil prikrývku. Začalo toho byť preňho moc. A keď sa Eren dostal k jeho rozkoši nevydržal to a vydal hlasné zastonanie. Bol to úžasný pocit. Cítil každý Erenov pohyb, každú vibráciu... čokoľvek spravil ho viac a viac vzrušovalo.

Eren neúnavne pokračoval vo svojej činnosti. Stále zrýchloval tempo. Chcel počuť viac z Leviho slastných tónov. Jazdil hlavou hore a dole, jemne ho hrýzol a aj mačkal v dlani s citom. Potom zas chvíľu len jazykom prechádzal po jeho celej dĺžke. Takto si užíval hodnú chvíľu, no Leviho hlas a stonanie začali naznačovať, že čoskoro bude tejto rozkoši koniec.

Levi cítil ako vzrušenie narastá a pomaly sa presúva k hranici jej možností. Ale on nechcel.. nechcel aby to ešte skončilo. Nie teraz. Zahryzol si do jazyka a zahrabal ruky to Erenovych vlasov. Zrazu Eren narazil na jeho slabý bod a Levi vzdychol "Eren.. ah!"

Eren pocítil horkosť vo svojich ústach a už vedel koľká bije. Levi práve dosiahol svojho vrcholu a zaplnil jeho ústa svojím produktom rozkoše. No to ešte zďaleka nebolo všetko. Eren prehltol obsah vo svojich ústach a vzpriamil sa. Pousmial sa na Leviho. *Niekto si to tu užíva.* zablýsklo sa mu v očiach a v okamihu sa vrhol na jeho pery. Tomu vzrušenému pohľadu, ktorý mu šlahal z očí sa skrátka nedalo odolať.

Levi zalapal po duchu a hneď po tom cítil ako sa mu Eren prisal na pery. V momente mu vášnivo opätoval bozk a vzal jeho tvár do dlaní. Omotal nohy okolo Erenových bokov a pritiahol ho bližšie. Začal krúžiť svojimi bokmi a jeho rozkoš sa obtierala o tu Erenovu.

Eren slasťou privieral oči a trhane dýchal, keď sa ich vzrušenia treli o seba. Bozk si užíval naplno a zapojil aj svoje ruky do činnosti. Jedna ruka zablúdila pod Leviho hlavu, kde ju podoprela, aby sa bozk prehĺbil. V prstoch prehrabával na dotyk hebké vlasy. Druhá ruka zas šmátrala po jeho peknom tele. Eren si prial aby ten moment trval večne.

Levi rovnako ako Eren si užíval moment. Bolo to ako nekonečný príbeh vsúkaný do pár minút. Po chvíli odlepil jedu ruku od Erenových líc a zišiel dolu po ich telách k ich rozkošiam. Obidve schmatol a začal jazdiť rukou hore a dolu.

Eren sa v ten moment odlepil od Leviho úst a hlasno zavzdychal. Následne jeho hlava padla do vankúša a on začal neskrotne vzdychať priamo do Leviho ucha. ,,Ah~ E-šte... Ka-kapi-tan..." zavzdychal si o prídavok.

Levi zastonal a pokračoval rýchlejšie, zvierajúc obidve vzrušenia tuhšie. Nemohol sa zastaviť. Bolo to ako užívanie návykovej drogy. Raz začnete a už nemôžete prestať.

Eren zarýval svoju tvár stále hlbšie a hlbšie do vankúša. Bolo to úžasné a divoké. Vzdychal o dušu. Aspoň, že mohol svoje stonanie stlmiť vankúšom, inak by ho už isto počulo celé panstvo tam hore. Rukou zdrapil prikrývku a pevne ju zovrel. Hneď na to dosiahol vrchola. Zrobil sa a postriekal svoje i Leviho bruško. Znavene vydýchol do vankúša.

Levi vycítil ako ho ostriekalo niečo teplé a lepkavé a prestal. Pozrel na Erena a podľa jeho výrazu vyvodil, že už bol hotový. Vytiahol ruku spod neho a letmo ho pobozkal na líce.

Eren sa ešte pomaly rozdýchaval. ,,To bolo úžasné." pošepol mu do úška a venoval ďalší malý no sladký bozk. ,,Tak a teraz zase ja." povedal ticho tesne Leviho tváre a uškrnul sa. Vzpriamil sa a opatrne Levimu roztiahol nohy do V-čka. ,,Nemusíte sa báť." upokojil ho keď uvidel jeho vydesený výraz.

Levi sa vydesil keď mu Eren roztiahol nohy no neupokojila ho ani jeho poznámka "čo mi chceš spraviť?.." spýtal sa a zakryl si rukami rozkoš.

,,Nebojte sa kapitán. Viem, že je to prvý krát, ale isto sa vám to bude páčiť. Len zhlboka dýchajte.. Sľubujem, že vám neublížim. Predvediem vám ako sa to skutočne robí." povedal a ani nečakal na Leviho súhlas. Vedel, že ak by mu povedal, čo sa skutočne chystá urobiť, isto by nesúhlasil. Ale raz to prísť musí. Eren si naslinil prsty a pomaly ich začal zasúvať do Leviho jeden po druhom. Neustále sledoval Leviho tvár aby hneď videl náznak bolesti. Zatiaľ sa zdal byť v poriadku. Vydesený, ale nevyzeral, že by ho niečo bolelo. Keď pridal aj tretí prst radšej chvíľku počkal, než sa v ňom začal pomaly pohybovať a pripravovať si ho.

Levi najprv skrútil tvár do zhnusenej grimasy. Nepáčil sa mu ten nepríjemný pocit ako doňho Eren pomaly zasúval prsty. No po chvíli sa nechuť začala meniť na niečo iné. Levi tuho zovrel oči keď doňho Eren zasunul aj tretí prst a slastne zastonal "Jaeger...."

Eren sa pousmial. Pokračoval v práci a nespúšťal Leviho z očí. Najmä teraz to bolo potrebné, keď sa chystal na ďalší krok. Už bol jakž-tak pripravený, prsty pomaly a opatrne vytiahol. Chvíľu ešte dýchal a pripravoval sa. Pridržal si ho pri koreni a nastavil pre vstup do Leviho. So stálym sledovaním Leviho tváre začal pomaly zasúvať. Chvíľku to vyzeralo, že to pôjde hladko, no potom sa zrazu svaly okolo neho stiahli a on nemohol ďalej. Len trhano dýchal a dúfal, že sa Levi rýchlo uvoľni. Nechcel aby trpel, a ani pre neho samého takéto stiesnenie nebolo príjemné. Tuho zaťal zuby.

Hneď ako ho Eren do Levia zasunul sa Levi stiahol. To bolo pre neho moc. To nemohol vydržať. Pozrel na Erena a zbadal ako sa naňho uprene pozerá. To ho vystrašilo ešte viac. Videl, že ho to bolí no nemohol povoliť lebo vedel, že ho zase začne zasúvať. ocitol sa v pasci, z ktorej nebolo úniku.

Eren tuho privrel oči. Ten Leviho pohľad plný bolesti bol ako mučenie. Srdce mu bilo o preteky a keď sa díval na Leviho bolestný výraz, srdce mu zovieralo. Pozrel sa naň smutnými očami. Nechcel mu ubližovať. ,,L-Levi.. Musí-š sa u-uvol-niť.. P-prosím. Uvi-diš... p-prejde t-to." zavzlykal a srdce mu stále zovieralo.

Levi potriasol hlavou "Nie.... ja nechcem.... bolí to!" Precedil cez zaťaté zuby a odvrátil od Erena pohľad.

Eren sa takmer rozplakal. Teraz skončiť. Teraz keď už sú tak blízko? Nechcel skončiť, ale nechcel ani Levimu ubližovať. Rukou ho jemne uchopil za tvár a donútil ho pozrieť mu do očí. ,,D-dobre Levi-san... Skúste to ešte. A k-keď to nepô-jde, t-tak to necháme tak." ledva povedal a dúfal, že nebude to nebude musieť ukončiť. *Levi prosím, vydržte.*

Levi sa zahľadel do Erenovych očí. Nemohol proste ďalej. Už teraz toho bolo moc. Nevedel si ani predstaviť ako by to bolel keby pokračovali. Chcel Erenovi veriť, že to bude v poriadku ale jeho myseľ bola zastrená bolesťou. Nechcel to. Už nie. Ale nemohol sa pozerať ako Eren kvôli nemu trpí. Roztrasene sa nadýchol a neochotne prikývol. "F-Fajn..." zamrmlal a trochu povolil. Bol to hnusný pocit no musel to vydržať. Pre Erena.

Erena to potešilo, ale moc sa neradoval predsa len Levi trpel kvôli nemu. Eren prikývol a pomaličky pokračoval. Centimeter po centimetri. I keď sa Levi trochu uvoľnil šlo to ztuha. No kým nevidel výraznú bolesť v jeho tvári, neprestával. O hodnú chvíľu bol už nadoraz. No tu chvíľu zotrval. Hlavne to neurýchliť.

Čím hlbšie Eren bol tým horší pocit Levi mal. A keď bol na doraz, Levi zdrapol prikrývku a mykol sa od bolesti "Eren... ja to nevydržím..." zabedákal a pár sĺz skĺzlo po jeho lícach. Erenova rozkoš bola naňho príliš veľká. Bolelo to ako keby doňho strkal žiletku.

Eren ztuhol. Rivailleho slzy boli preň ako dýkou do srdca. Roztrasenou rukou sa načiahol k jeho tvári a slzy jemne zotrel. ,,Prepáčte Levi-san... Čakal som... Myslel som... Agh! Nechcel som aby to takto skončilo." sklonil zrak. *Nemám na výber, Levi sa snaží až príliš. Nemôžem byť tak sebecký, keď to nejde tak to proste nejde.* stále si opakoval v hlave aby to už ukončil, no niečo silnejšie mu to nechcelo dovoliť.

"Prepáč Eren.. sľúbil som si, že nebudem pred tebou padavka.. ale toto je príliš.. ja viem, že to musí byť úžasné... vidím to na tebe.. chcel som ti to dopriať ale musím sa priznať, že si na mňa príliš veľký.. heh.." nervózne sa zasmial "chcel som vydržať.. pre teba.. lebo som ti chcel dokázať, že na to mám... ale nalial som si vysoký pohár vody.. prepáč.."

,,Nemusíte sa ospravedlňovať Levi-san. Viem, že ste do toho dali všetko. Vážim si to." povedal a snažil sa tváriť, že mu to nevadí, no v skutočnosti bol hrozne sklamaný. Ale sľúbil Levimu, že ak to nepôjde, tak to ukonči. Pomaly ho začal vysúvať. *Škoda... Ale nechcem aby ste trpeli kapitán.* pomyslel si a nahodil smutný výraz.

Levi zbadal Erenov smutný výraz a zahryzol si do pery *do kelu Levi.. vzmuž sa* "Počkaj..." Povedal potichu. "Ja....... sa to pokúsim vydržať. " Pozrel mu do očí a slabo sa usmial "Nechcem aby si mal kvôli mne pokazený tvoj 'prvý krát'.."

Eren sa pousmial ,,Ďakujem Levi." povedal nežne. Nevysunul celý, len polku. Tak to mal teraz o to ľahšie. Pomaličky začal znova zasúvať, hlavne opatrne. Možno by pomohlo zmeniť uhol vnikania. Tak sa trošku priklonil bližšie k Leviho tvári. Možno táto bolo bude viac vyhovujúca.

Levi zavrel oči. Tá bolesť bola neznesiteľná. Zašmátral po Erenovej ruke a tuho ju zovrel.

Eren taktiež zovrel Leviho ruku. Bol mu nezkonale vďačný, že kvôli nemu je ochotný, pretrpieť takúto bolesť. Strčil svoju ruku pod Leviho hlavu a podoprel ju. Pokúsil sa o prvý príraz. Ten išiel celkom hľadko. Tak pomaličky začal s pohybmi. Veľmi pomaly a s pauzami.

Levi pocítil prvý náraz a zahryzol si do jazyka *musím vydržať... musím...*

Eren pomaličky pokračoval. Chvíľu prirážal, potom čakal. Takto to prestriedaval. Neustále držal Leviho pevne za ruku a sem-tam pohliadol do jeho očí. Cítil sa previnilo a tak sa modlil aby už čoskoro Leviho bolesť ustála.

Bolesť u Levia ešte dlho pretrvávala. Ale nakoniec ustúpila keď si jeho telo zvyklo na Erena. Vtedy jeho zovretie okolo Erenovho vzrušenia povolilo úplne a Levi sa mu naplno odovzdal.

Eren sa potešil keď uvidel aj pocítil uvoľnenie zo strany Leviho. Pustil mu ruku aby sa mohol zaprieť do matraca. Pomaly a plynulo sa začal pohybovať a jeho ústa konečne začali opúšťať tóny slasti a rozkoše.

Levi zaklonil hlavu dozadu. Toto už bolo niečo iné. Vzdychol a omotal nohy okolo Erenových bokov aby mu náhodou neušiel. "Eren.... to je... Ah!"

,,L-Levi-san" utápal sa rozkošou. Pomaly naberal na rýchlosti a sile. Aj jeho vzdychy začali silnieť a intenzívnieť. Naklonil sa bližšie k Leviho tvári aby mu mohol venovať vášnivý bozk.

Levi pozrel ne Erena a zbadal ako sa k nemu nakláňa. Omotal teda ruky okolo jeho krku a pritiahol si ho bližšie. Prisal sa na jeho pery a jazykom začal do neho dobiedzať.

Eren bozk plne opätoval. Bolo to neskutočné. Bol na Leviho hrdý, že sa prekonal. Prírazy trochu ustálil, nechcel to uponáhľať. Toto si musel vychutnať. Tempo prírazov výrazne spomalil a začal sa viac venovať Leviho vlhkým, teplým ústam a neskrotnému jazyku.

Levi si zahrabal prsty do Erenovych vlasov a vkĺzol jazykom do jeho úst. Užíval si každý pohyb, ktorý Eren spravil. Bolo to úžasné.

Ten blahodárny pocit bol na nezaplatenie. Zrazu pociťoval zvláštne napätia v rozkroku, ktoré stále silnelo. Zrýchlil tempo prírazov a stále zotrval v bozkávaní. Prešla len chvíľočka a bolo to tu. Dosiahol svojich hraníc a s výkrikom kapitánovho meno vyvrcholil. Leviho zaplnil svojím horkým semenom a narazila doň vlna slasti.

Levi zalapal po dychu keď cítil ako ho naplnil Erenov výron a tiež vyvrcholil. Ostriekal celú Erenovu hruď . Poslednýkrát slastne vzdychol a pustil sa všetkého čo držal.

Znavene ho vytiahol z Leviho drobného tela. Lahol si vedľa neho a začal sa zdĺhavo rozdychávať. Po chvíľke, keď jeho dych už ustál sa zahľadel na Leviho. Rukou si naklonil jeho hlavu k sebe aby mu venoval nežný bozk. Jemne si ho objatím k sebe pritúlil.

Levi sa k Erenovi pritúlil a oddychoval.

,,Levi-san..." oslovil ho tichým hlasom. ,,Nehneváte sa na mňa, že nie?" pohliadol mu uprene do očí s ľútosťou.

Levi sa na Erena usmial "Pravdaže nie...Eren"

,,Ah.. To som rád." vydýchol si Eren a už mu pomaly začali padať očné viečka. Bol extrémne vyčerpaný. Jednou rukou držal Leviho okolo pasu a tá druhá zablúdila Levimu do vlasou.

Levi sa usmial a venoval Erenovi letmý bozk.

Eren bozk opätoval. Jemné božteky ešte chvíľu sprevádzali túto romantickú chvíľku. A ani sa Eren nenazdal, už aj zaspal.

The End :3

Ereri - Captain Rivaille #1

6. července 2017 v 18:43 | monn♥ a TehBookWorm |  anime
Shipp: Eren x Rivaille (Levi) (Attack on Titan)
Writer's note: mám tu aj niečo na Attack on Titan Usmívající se moje obľúbene anime Nevinný je to dlhšie ako zvyčajne píšem, tak to rozdelím na 2 časti Usmívající se
Bolo to písane fomou role play s kámoškou, ktorej ďakujem, že sa zapojila :3 BTW aj s Candy píšeme role play-ky tak snáď do budúcna aj s ňou niečo napíšem na môj blog Usmívající se Príjemné čítanie
PS: ešte som zabudla, taká poznámočka. Je to písane ako role play, tak je to z pohľadu aj Erena aj Leviho Mrkající

*Auu... Bolí ma celé telo. Dnešný tréning bol zabijak. A ešte k tomu všetky tie pokusy čo na mne Hanji vykonáva.* poľutoval sa a zmenil polohu z ležiacej na sediacu. Sklonil zrak a jeho pohľad smeroval k okovom okolo jeho zápästí. *Kiež by som aspoň ruky mohol mať voľné...* Erena z myšlienok vytrhlo náhle zavŕzganie dverí a následné kroky. *Hm??* Eren z prvu osobu nespoznal, pretože jeho cela bola temná. Avšak po chvíli bol schopný s istotou identifikovať osobu, ktorá sa práve opierala o mreže jeho väzenia. ,,Kapitán Rivaille!" zvolal v okamihu.

Kapitám Levi vkráčal do žalára najtichšie ako mohol. Nechcel totiž aby niekto vedel, že prišiel za Jaegrom. Ticho za sebou zavrel škrípajúce topoľové dvere a pozrel na tmavú postavu sediacu za mrežami. Položil si jednu ruku vbok a podišiel k nej. "Eren Jaeger.. kto by povedal, že z takého mamľasa ako ty sa vyliahne niečo takéto.." Odfrkol Levi opovržlivo a zazrel na Erena cez jeho krátku havrano-čiernu ofinu. Nemal Erena moc v láske ale musel si priznať, že ten chlapec mal budúcnosť. Ak sa svoje novoobjavené schopnosti naučí ovládať

Eren v okamihu spozornel. Opatrne vzhliadol k jeho temným očiam. *Kapitán Rivaille? Prečo je tu?* Pohľadom ho prebodával, až z toho chlapca zamrazilo. ,,Kapitán Rivaille, prečo ste tu? Niečo sa snáď stalo." spýtal sa opatrne. Zašramotil reťazami, ktoré obopínali jeho zápästia a následne sklapol. Na okamih nastalo ono nepríjemné hrobové ticho.

Levi si skrížil ruky na hrudi a zamyslene sa zahľadel von malým okienkom. "Chcel som len vedieť, že či je náš ľudský titán v poriadku.." Odsekol a kútikom oka pozrel späť na Erena "Hanji mi povedala čo všetko na tebe skúšali. A vydedukoval som z toho," pozrel na Erena prísne, "že toho spravili málo..." Dotkol sa mreží pred Erenom oboma rukami a mierne sa naklonil vpred "Povedz mi Eren," blysol naňho svojimi tmavými očami, "na koho si strane?.."

Vystrašene sa díval vpred. Z kapitána šla naozaj hrôza.*Na koho strane som? Prečo? Prečo sa ma to stále pýtajú? Nie je to jasné... Bojujem s titánmi, chcem ich vyhladiť do jedného, riadim sa rozkazmi.. To ma skutočne všetci vidia len ako príšeru?* zadumane sa zahľadel na svoje ruky, zdobené jazvami od zubov. ,,Um.. Ja... Som na strane ľudstva. Pridal som sa k prieskumnej légii, aby som mohol bojovať s titánmi. Ja...ja ich musím vyvraždiť všetkých. Každého jedného, zasraného jedinca." povedal s výrazom totálneho šialenca. Až sa mu zatemneli oči.

Levi pregúlil očami "Tak to je fajn.. ale pokiaľ nevyriešime problémy, ktoré si nám teraz naložil, tak sa bohužiaľ odtiaľto ani nepohneš..." Odtiahol sa od mreží a podišiel späť k okienku "Vieš.. Rada starších sa teraz rozhoduje, či ťa zabiť alebo použiť ako výhodu. Nečudujem sa im. Tvoj dojímavý príbeh o tom ako vyvraždíš všetkých titánov do jedného je fajn.. ale ak si to priznáš alebo nie, pre nás všetkých predstavuješ teraz hrozbu. Je pravda, že si nahováraš, že svoje titánske ja dokážeš ovládať, ale keby ti náhodou preplo, nedokážeme bohužiaľ pre teba spraviť nič, než ťa zabiť.." Dokončil a vyzrel von oknom.

Eren zdesene pohliadol smerom k Levimu. Skutočne bude zabitý ľuďmi? Ľuďmi, a to aj napriek tomu, že je jedným z nich. Ale to nik nevidí, vidia ho len ako príšeru, obludu a nebezpečenstvo. Zahľadel sa na chladnú, dlaždicovú zem. ,,Kapitán Rivaille!" náhle zvolal aby upútal jeho pozornosť ,,Som si vedomí nebezpečenstvá, ktoré pre spoločnosť predstavujem. A... som pripravený zomrieť, ak to bude potrebné a správne." dodal a hlas mu začínal klesať. ,,Len mi sľúbte, že to budete vy.. kto ma zabije..." dopovedal a nervózne začal zvíjať bielu prikrývku v rukách. Zahľadel sa na kapitána a netrpezlivo čakal na odpoveď.

Levia táto prosba zaskočila. Ale nenechal to na sebe dlho vedieť "Jaeger. Možno vyzerám ako sériový vrah, ale týmto si ruky špiniť nechcem." Odpovedal po dlhej pauze. "Ale pokiaľ nespravíš nič čo by ohrozilo ostatných, tak sa ti nič nestane.. a ak budeš mať VEĽKÉ šťastie, možno ťa aj z tohto zatrateného miesta pustia."

Nastala dlhá chvíľa ticha. Nevedel čo by mal povedať. Bol trochu sklamaný. Hlavou mu prúdili rôzne myšlienky, ktoré nevedel zastaviť a tak ich nechal plynúť. ,,Rozumiem..." šepol nakoniec a sklonil zrak. Hnedé vlasy mu prekrývali smaragdové oči. Ticho zostal sedieť. Chcel niečo povedať, ale nemohol. V duchu si želal aby Levi prehovoril ako prvý. Aby svojím hlbokým hlasom prerušil to prekliate ticho. Zrak uprel na Leviho. Ako dlho hodlá mlčať?

Levi pobavene pokrútil hlavou. Erenov výraz bol fakt na nezaplatenie. Videl v ňom strach, hnev, zvedavosť, odhodlanie... ale... aj niečo čo si nevedel vysvetliť. Možno to bol len pocit autority k Levimu. To, že stále sklápal zrak. Ale nemohol prehliadnuť ako sa pri pohľade naňho Eren vždy ľahko zachvel a nevedomky si zahryzol do spodnej pery. Mohlo to odzrkadľovať stres, nervozitu, ale aj niečo oveľa silnejšie. Niečo pre Levia nepochopiteľné.

Pomaly ho začínalo toto neznesiteľné ticho hnevať. Pohľadom uhol preč od Levia. Nemohol sa naň už dívať. Nie že by sa mu hnusil, práve naopak. Leviho zrak v ňom vyvolával náhlu nervozitu, autoritu a ďalšie pocity, ktoré si už však nevedel vysvetliť. ,,Kapitán... j-je mi zima." povedal trochu oplašene. Nechcel Leviho zaťažovať takými hlúposťami. No musel už prerušiť tu chvíľu trápneho ticha. ,,Auu... kiežby som nemusel mať tie putá.. *už ma pekne bolia zápästia*" zahľadel sa na svoje ruky. Otlačky boli pekne hlboké, dokonca sa miestami objavilo aj mierne krvácanie.

"Zakry sa.. prikrývku máš.. ale ak nechcem ísť sedieť aj ja tak s tými putami nemôžem nič spraviť. Je mi ľúto." Odsekol Levi a prekrížil si ruky na hrudi. Možno bol na Jaegra až príliš tvrdý, no skúsenosti ho nútili mu až tak neveriť.

Eren nahodil nahnevanú grimasu. No nakoniec sa predsa len bez slovka zakryl. Následne sa v jeho očiach objavil náznak smútku a sklamania. *Prečo prehliada všetky moje snahy. Vedel som, že je bezcitný, ale až takto? Čo som si vôbec myslel? Vkladal som do toho falošné nádeje, ako len môžem byť tak naivný?...* oči sa mu začali lesknúť. K plaču mal už blízko, no aj tak ho potlačil. Nechcel Leviho nijak provokovať. To by sa potom napočúval aké je decko. ,,Ehm... Kapitán..." spustil potichu ,,nemusíte tu byť so mnou.. už ste ma skontrolovali a isto máte lepšie veci na práci.. Samozrejme je to na Vás.." dokončil a stále sa vyhýbal očnému kontaktu.

Levia vytrhol z krátkeho zamyslenia Eren. "Máš pravdu," začal, keď si usporiadal myšlienky, "už som ťa skontroloval až-až." Zazrel na Erena "Ale popravde, teraz nemám nič také dôležité na práci. Takže ak máš ešte niečo na srdci, niečo iné ako sťažnosť na to, že ti je zima, som samé ucho." Dokončil , posadil sa na malú drevenú lavičku stojacu pár metrov od Jaegrovej cely, oprel si lakte o stehná a preplietol prsty na rukách do malej striešky. Čakal na odpoveď.

Chlapec mierne znervóznel. Začal sa červenať. Jak len ďakoval Bohu, že v cele je tma a nebolo to vidieť. Prikrývku naskladal na seba a opatrne si ňou prikryl isté partie tam dolu. Nechcel aby bolo vidieť to čo nemalo byť videné. Len ako sa teraz toho zbaviť, keď je Levi na blízku. ,,Huh... Ako sa majú Armin a Mikasa? *I keď sa to zdá byť zvláštne, už mi začína aj ona chýbať.*"

"Majú o teba strach. Hlavne Mikasa. Trochu ich zaskočil fakt, že si titán, ale ubezpečovali sme ich oboch, že si v poriadku. Nateraz." Odpovedal Levi a pomrvil prstami. "Ešte niečo?." Opýtal sa a pozoroval Jaegra ako na ňom bola vidieť čoraz väčšia a väčšia nervozita. Niečo skrýval. Aj fyzicky aj psychicky. A Levia to začalo zaujímať.

,,Hm.." Eren sa zarazil. Nemal rád takéto konverzácie. Dosť sa hanbil. A najmä keď sa musí rozprávať s Levim. Vždy znervóznie. A do toho aj fakt že sú sami, nik o nich nevie, že sú spolu.. ,,Ani sa im nedivím, že boli zaskočený, že som titán. Veď kto by nebol? Ja sám som šokovaný.." zahľadel sa na kľúčik, ktorý mu na šnúrke voľne visel na krku ,,Rád by som vedel čo také mohol otec schovať v suteréne nášho domu.. Snáď sa tam ešte niekedy vrátim.. Snáď spoznám pravdu. Pravdu, ktorá pomôže ľudstvu a potom už nebudeme musieť žiť za hradbami ako v klietke.." pokračoval a vzrušenie v ňom len rástlo ,,jedného dňa spoznám a preskúmam svet tam vonku. To je mojím snom" usmial sa a oči mu začali iskriť. ,,A čo vy kapitán Rivaille? Vy máte nejaké sny?" venoval mu letmý úsmev a tajne dúfal, že tento krát jeho reakcia nebude až taká bezcitná. No moc nádeje do toho nevkladal.

Levi zostal ticho. Sny? Sny nemal nikdy nejaké extraordinárne. Jeho snom vždy bolo vyhladiť titánov. Do jedného. Pre dobro ľudstva. Ale to bol sen takmer každého jedného človeka v tomto zatratenom, bohom zabudnutom svete. "Vieš.. ja som sny mával len ako dieťa. Potom čo som zistil, že sny sa ti nikdy nesplnia som ich proste prestal vytvárať. Snívanie je len pre naivné deti. Pre mňa je tu len krutá realita." Povzdychol si Levi a krátko pozrel na podlahu. Na jeho tvári sa začal objavovať ľahký náznak smútku.

,,Kapitan Rivaille...prepáčte..." dodal potichu, keď spozoroval výraz v Leviho tvári. Zdá sa ako by ho ranil. Tak predsa, aj takto chladný človek má city. Len je ťažšie ich objaviť. Ale keď sa preukážu, nedajú sa prehliadnuť. Eren začal sledovať Leviho so smutnými očami, dokonca aj to mierne vzrušenie, ktoré ešte pred minútkou pretrvávalo sa vytratilo.

"Nie je tu nič, kvôli čomu by si mal cítiť vinu Jaeger. Veci sa stávajú." pokrčil plecami Levi a rozplietol si prsty. "Hovoril si niečo o tvojom otcovi a o tom čo skryl v pivnici vášho domu. Povedz mi o tom viac.. znelo to zaujímavo." Nadhodil Levi po dlhej odmlke a oprel sa o stenu, zakladajúc si ruky za hlavu.

,,Ehm..no viete. Sám neviem toho veľa. S otcom som o tom vlastne nikdy nehovoril, ani som o tom nevedel. Jediné čo mi povedal bolo, že sa za každú cenu musím dostať do pivnice. A až potom mi bude všetko jasné. Taktiež mi dal tento kľúč." spod trička vylovil šnúrku so zlatým kľúčikom. V lúči jemného svetla sa zatrblietal a Eren ho opäť starostlivo uschoval pod trikom. ,,Odvtedy mi to vŕta hlavou. Skutočne by ma zaujímalo, čo také tam mohol skrývať. Ale radšej by som vedel, prečo? Prečo skrýval niečo tak dôležité?"

"Hm.." Zahmkal Levi a prehrabol si vlasy. "Zaujímavé.. vážne zaujímavé.."

Eren uprel zrak na Leviho. Už začínal cítiť trápne, že stále len on rozpráva. ,,Kapitan Rivaille, ja už som toho povedal až až *heh*" milo sa usmial ,,nechceli by ste sa aj vy s niečím zdôveriť?" vyzval ho so stále zachovaným nevinným úsmevom. Hľadel mu priamo do očí a čakal.

Levi dlho zazeral so Erenovych smaragdovo-zelených očí a utápal sa v ich hĺbke. Snažil sa z nich zistiť, že o čo mu ide. "Popravde.. mám o teba strach Jaeger.. ak ťa dajú popraviť tak stratíme vážne dobrú posilu. " Odvetil ticho a uhol pohľadom. Nemal rád keď sa musel k niečomu vážnemu priznať ale teraz cítil, že to je správne.

Tento krát to bol práve Eren kto zostal zaskočený, vážne nečakal takúto odpoveď. Kto vie čo všetko ešte Levi skrýva. Erenovi sa v očiach objavil náznak radosti. To ho až pri srdci zahrialo. ,,Kapitán.. Vyzeráte unavene.. Nechcete si odpočinúť?"

Levi pokrútil hlavou. "Každú chvíľu ťa predvedú.... nechcem to zmeškať." Zachichotal sa Levi a slabo sa uškrnul na svojom vlastnom zvrhlom vtipe. Nebol veľký vtipkár ale dokázal sa zaškeriť na každej hlúposti čo ho napadne.

,,Levi-san.. Mám strach." povedal smutným tichým hlasom a pozrel na čiernovláska oproti. Pomaly sa zodvihol z postele. Odrazu pocítil potrebu byť bližšie k nemu. Vybral sa smerom ku mreži, no neprešiel ani meter a už ho zastavili reťaze. ,,Ah.." povzdychol si a pohľadel k ťažkým kusom železa.

Levi sa neochotne zdvihol a založil si ruky za chrbát "To my všetci Jaeger.. o svoj život... o priateľov.. o rodiny.. " Urobil pár krokov vpred a zastavil sa pred celou. "Dokonca aj ja mám strach." Chytil sa mreží pred Erenom a pozoroval ako zareaguje.

Zostal milo prekvapený. Úžasný kapitán Rivaille a strach? To mu nešlo dokopy. ,,Ehm.. Nuž.." začal sa nervózne obšmietať, nevedel čo povedať. ,,Ah..už opäť to krváca." zadíval sa na svoje zápästia podliate krvou a následne zrak uprel k malej kaluži krvi pri svojich nohách. *Asi som sa nemal tak prudko rozbehnúť. Teraz sa mi to zarezalo ešte viac.*

Levi pozrel na kaluž krvi pod Erenom. *to nevyzerá dobre. Ak to takto pôjde ďalej tak vykrváca* Povzdychol si "tlač na tie rany... idem zohnať kľúče." Zamrmlal a pustil mreže, kráčajúc ku dverám.

Eren uposlúchol a začal na rany vyvíjať čo najsilnejší tlak. Šlo to ťažko, ale tu chvíľu vydrží. Posadil sa na posteľ a čakal až opäť bude počuť tie staré vŕzgajúce dvere ako znak toho že kapitán sa už vrátil.

Levi sa po pár minútach vrátil a náhlivo zabuchol dvere, nenápadne vyzerajúc malou štrbinou v dreve. Nikdy si nemyslel, že ukradnúť kľúče bude také ťažké. Keď si bol istý, že ho nikto neprenasledoval, podišiel k Erenovej cele a hodil mu kľúče "tu máš.."

,,Ď-ďakujem Kapitán." opatrne zodvihol zväz kľúčov a začal ich skúšať jeden po druhom. Po pár pokusoch sa mu podarilo objaviť ten správny kľúč a putá odomkol. Boľavé zápästie si ihneď začal masírovať. *Konečne sú dolu* Zo svojho hnedého trička si odtrhol dlhé rukávy a použil ich ako obväz na rany.

Levi počkal na to až si Eren rozopne putá. Potom ku nemu načiahol dlaň. "A teraz mi vráť tie kľúče."' rozkázal a mykol párkrát prstami na náznak aby si pohol.

Eren bleskovo pribehol k mreži. Pomaly vystrel ruku pred tu Leviho. Srdce sa mu rozbušilo jak o závod a jeho tvár začala opäť chytať červený nádych. ,,N-nech sa páči.." podal mu kľúčky a takmer mu vyletelo srdce z hrude keď sa dotkol Leviho dlane. *Čo sa to so mnou dnes deje?* pýtal sa sám seba a radšej hľadel do zeme.

Levi chvíľu zaváhal no nakoniec kľúče vzal a zastrčil ich za opasok. "Poslúchaš.. to sa mi páči." uškrnul sa pobavene a položil ruky vbok, Všimol si ako sa Eren začervenal. S tým chlapcom niečo je. "Hej Jaeger. Nie je ti príliš teplo?.. máš veľmi červené líca."

,,Eh? N-nie, nie..." odpovedal bleskovo a s nervozitou. *Všetko si všimne. Nič mu neunikne. Keby som sa tak vedel ovládať.* neustále odbehoval pohľadom. Chcel sa vrátiť do postele, no nemohol. Bol ako prikovaný na mieste.

"Si v poriadku?" Spýtal sa Levi a položil dlaň na Erenovo čelo. Cítil ako sa pri tom Eren mykol a pregúlil očami. "Kľud Jaeger, len sa uisťujem, že či nemáš horúčku. Po strate toľko krvi by to bolo aj normálne.

Eren iba mlčky prizeral. Skutočne sa ho Levi-san práve dotýka? Svojou jemnou ale mužskou rukou. Chvíľu si užíval jeho príjemný dotyk. No v momente sa spamätal a pohotovo zareagoval ,,Nebojte sa kapitán... Som v poriadku.." dodal tichým, hlbokým hlasom. Opatrne sa svojou rukou dotkol Leviho ruky. Ale skutočne pomaly a opatrne, aby to Levi nevzal špatne. Ešte si bude myslieť, že plánuje útočiť. No v skutočnosti mal iný zámer.

Levi odtiahol svoju ruku od Erenovho čela no nechal ho aby jeho ruku držal. Dostal zvláštny pocit. Ten Erenov dotyk s ním niečo spravil, no nebránil sa tomu. Všetko nové treba aspoň raz vyskúšať. Zahľadel sa znovu do Erenovych očí. "Dobre teda." Pokrčil plecami a chytil Erenovi ruku. "Stále ma však zaujíma, že prečo sa červenáš."

Leviho uprený pohľad v ňom vyvolal ešte väčšiu nervozitu. Prečo sa ho na to pýta? Nie je to snáď jasné? Eren sa zahľadel do zeme. Má mlčať alebo prehovoriť? *M-možno by som to mohol risknúť? Alebo radšej nie? Čo môžem stratiť?* Eren stisol Leviho ruku silnešie a na okamih mu vzhliadol do očí. ,,To asi... Kvôli v-vam..." vykoktal za seba a pohľadom radšej uhol. Nastala pre neho najhoršia chvíľa. Vôbec nevedel ako zareaguje a odmietnutia sa bál najviac.

Levia odpoveď zaskočila. *No teda Jaeger, to by som od teba nikdy nečakal.* "Si si istý, že len kvôli mne?" Spýtal sa Levi a hlas sa mu zľahka zatriasol. Nebolo to po prvýkrát, čo sa pred ním niekto zosypal lebo sa mu páčil. No nikdy by si ani vo sne nemyslel, že to bude jedného dňa aj chlapec.

Eren neustále uhýbal pohľadom. Snažil sa si to v hlave zosumarizovať. Je to vôbec pravda? Predsa len ide o vážnu vec, musí si to premyslieť. Po krátkom prehodnotení a rozmyslení sa, sa konečne odvážil ísť s pravdou von. Zaujato uprel svoje smaragdové oči k tým Leviho. ,,Áno...Levi-san" zašepkal do ticha a neustále sledoval Leviho oči. Červenal sa ešte väčšmi než predtým. Čakal na odpoveď. Dúfal, že jeho snaha a úprimnosť neboli márne.

Levi sa na krátku chvíľu usmial "Ďakujem. To je od teba milé." presunul ruku na Erenovo líco a zľahka ho pohladkal. "Ale stavím svoje topánky za to, že červenanie nie je všetko, čo ťa tvoje telo núti robiť pri pohľade na mňa."

Eren sa zarazil. Čo tým Levi-san myslel? ,,Ehm... Na čo narážate Levi-san?" spýtal sa neisto a priložil svoju ruku na tú Leviho. Pohľad tento krát neodtrhol od Leviho očí. Boli upokojujúce a zároveň tak vzrušujúce.

Levi sa uškrnul "Ty dobre vieš o čom hovorím. Videl som ako sa snažíš všetko zakrývať, no vieš už dobre, že predo mnou je veľmi ťažké niečo zatajiť."

Eren zatajil dych a na krátky okamih pohliadol smerom dolu. Cítil sa trochu trápne. No v jednom mal Levi skutočne pravdu. Pred ním nič neutajíte. To Eren vedel už pekne dlho. Preto sa rozhodol ďalej nič neskrývať. ,,Hm.. Tak to máte pravdu.. Pred vami človek skutočne nič neutají." zdôraznil a presunul Leviho ruku ku svojím ústam, aby jej mohol venovať nežný, malý bozk.

Levi sa jeho bozku nebránil. "To mám.." Zapriadol a jemne sa zatriasol keď sa Erenove mäkké teplé pery dotkli jeho ruky.

Eren zotrval vo svojej činnosti. Táto nebezpečná hra sa mu začínala páčiť čím ďalej tým viac. Zapojil aj svoj jazyk. Jemne ním pošteklil jeho dlaň. Tie mierne otrasy, ktoré mu spôsoboval ho vzrušovali. Preto sa rozhodol postúpiť o level vyššie. Cez mreže pretiahol ruky, tak aby mohol do dlaní jemne uchopiť Leviho tvár a tak si ho pritiahnuť bližšie k bozku. Jemne pritlačil svoje rudé pery ne tie Leviho. Boli tak chutné a sladké.

Levia šokovalo do čoho ho Eren namočil. Ale. Nedokázal sa brániť. Musel si priznať, že sa mu to páčilo. Bolo to tak vzrušujúce. Každý Erenov dotyk v ňom vyvolal motýliky. A keď ho pobozkal na pery... Tie Erenove pery boli tak jemné, zľahka popraskané ale nežné ako dotyk páperia. Levi mu jeho sladký bozk opätoval. Cítil sa ako vo sne.

Eren sa pomaly ale isto predral jazykom cez Leviho zúbky a začal mu preskúmať jak ústa tak jazyk. Celý sa pritisol na mreže a prosil aby kapitán Levi urobil to tiež.

Levi sa zatriasol. Už to Erenove dráždenie nemohol vydržať. Schmatol Erena za golier, pritisol sa tesne k nemu, tak tesne ako mu to mreže medzi nimi dovolili a vášnivo ho pobozkal. Erenov jazyk ho šteklil v celých ústach a preto sa rozhodol opätovať mu ten úžasný pocit.

Eren sotva udýchal ten nápor slasti. Tak nakoniec sa Levi predsa len natisol na mrež a Erenovi sa taj splnila jeho túžba. Užíval si jeho vášnivý, dlhý bozk a slasťou strácal dych. Cítil na svojom stehne, že on nebol jediný kto tu bol nadržaný. *Kiež by tu nezavadzala ta prekliata mriež.* Chcel ho, veľmi moc.


Levi sa po chvíli odtiahol "Jaeger, čo si to so mnou spravil?.." zabedákal a pohladkal ho po líci. "Teraz ťa už vážne nedokážem nechať zomrieť." Povzdychol a oblizol si pery. Erenova sladká chuť ešte stále tancovala na jeho jazyku. Pozrel sa na mreže, potom späť na Erena a uškrnul sa "Vieš čo?... Vždy som si chcel vyskúšať aké je to sedieť za mrežami."