Valentínsky špeciál #1 - ItaSasu

10. července 2017 v 14:41 | monn♥ |  anime
Shipp: Itachi x Sasuke, náznak SasuDei (Naruto)
Writer's note: Valentín je už dávno fuč, ale co. Tehdy jsem ještě blog neměla. První čast, párem je ItaSasu. Pokud by se vám líbilo a chceli by ste SasuDei, klidně dopíšu. Omlouvam se za chyby, páč jsem Slovačka. Tuhle povidku jsem psala v češine (nevědela jsem, že to budu dávat na blog) a nechce se mi to přepisovat a překládat S vyplazeným jazykem Příjemne čtení

,,Šťastnej Valentín Itachi - sempai. ♥" zařvalo asi to nejotravnejší stvoření na světe.
,,Ah," povzdechl si Itachi ,,Tobi, ja Valentín neslavím.
,,Proč ne?!"
,,Protože....proto....." řekl lajtsky Itachi. Neměl chuť mu to vysvětlovat. Ten blb by to stejně nepochopil.
,,Protože ti dala Konan kopačky." řekl se smíchem právě příchozí Kisame.
,,Proč vytahuješ starý věci?" zeptal se Itachi s ledovým klidem.
,,Co?" zeptal se Tobi nechápavě.
,,Itachi, velký gentleman, pozval naši Konan na rande a tá ho poslala tam, kde si zajatci dávaj hodinky." řekl Kisame a oba se rozesmáli.
,,A to je kde?" zeptal se Tobi přihlouple.
,,Bože Tobi...." plácl se Kisame po čele.
,,Nechtě toho." zasičel Itachi. Z očí mu sálal vražedný pohled.
,,To bylo už dávno," pohlédl na Kisameho ,,a navíc, bylo to jen z legrácky." konstantoval Itachi.
,,Jo, a proto si pak brečel do polštáře *haha*"
,,Nech toho, teď si vymýšliš! Nic takovýho jsem nedělal! A..."
,,A?"
,,Sakra, proč se tu s váma o tom bavím? Stráta času." řekl Itachi, teď už klidně a pomalu odkráčel do svího pokoje, jenž byl na konci chodby. Zavřel se do pokoje a nehodlál tak lehce vylézt. Valentín neměl rád. Ne, že by ho nesnášel, jenom ho prostě neslavil. Neměl pro nej zmysl, v jeho očích to byl bezvýznamnej svátek.
Mezitím v Deidarově pokoji
,,Sempai, sempai!" vtrhl Tobi do pokoje.
,,Co je?" zeptal se Dei, i když jej to vlastně ani nezajímalo.
,,Víte co je dnes? Valenín!" zařval na celej pokoj.
,,Hu-ra..." Jdu se osprchovat." oznámil a hned se i vybral do koupelny. Nechápal jak může být Tobi tak detinský. Ale taky mu to občas závidel, páč byl pořád veselej a vždy bavil celé Akatsuki. Zato Dei byl tichej a nudnej. Pravdou je, že se s členy ani tak často nevídava. Všichni myslí, že je to proto, že je namyslenej, ale problém je jenom v tom, že Dei je hanblivej.
Večer
Dei zůstal zalezlí v pokoji. Tobi se někam stratil, asi šel otravovat ostatných.
*klopaní* ,,Dále." řekl Dei pohotově. Chvíli čekal, no nic. Tak se vybral ke dveřím.
,,D-dárek?" zadivil se když spatřil velkou krabici s rudou mašli. Tak to je přecijen legrácka? Kto to byl? Tobi? Pein? Hidan? Nebo? Žeby je to něco normálni? Je jen jeden způsob jak to zjistit. Dei se pokousil krabici zvednout a presunout do pokoje. Jenže byla hrozne težká.
,,Sakra....co je uvnitř?" zamrmlal si pro sebe. Nakonec se rozhodl. Pomalu natáhl ruku ke stuhe a potáhl za ní. Přišel čas otevřít samotnou krabici. Už se k tomu měl, když vtom...
,,Šťastnej Valentín Ita-" vyskočil z krabice černovlasí kluk. Dei samým překvapením upadl na zem. Nestačil se divit. Kterej blb mu poslal krabici s polonahým klukem?
,,Ehm....asi nejsem v Itachiho pokoji, že ne?" zeptal se černovlásek, kterej byl taky mírne zmaten. Meli jej přeci doručit Itachimu!
,,N-ne..." řekl Dei potichu. Nemohl se zbavit toho šoku. Častečne se mu ale ulevilo, že táhle zásilka není pro nej. Ale proč by někdo posílal Itachimu kluka, kterej má na sobě jenom trenírky? Vždyť je to padlí na hlavu, ale co jiního se dá čekat od Akatsuki.
,,Kde je Itachi?"
,,N-na konci tejto chodby. Posledné dveře....vpravo."
,,Děkuji, a promiň." řekl černovlásek a usmál se.
,,V pohode...." řekl bloňďák ještě roztřesene a pomalu se zvedl. Černovlásek se odebral do Itachiho pokoje. Nebylo zamčeno, a tak pomalu pootevřel dveře a nakoukl dovnitř. Dnes měl šťastnej den. Kromě Itachiho, ležíciho na posteli v pokoji nik nebyl. Tiše se vkradl dovnitř, zamkl a podešel k Itachimu. Spal...vypada rozkošne když spí. Po chvílce zíraní na spicí tělo, začal konat. Obkročmo si na nej sedl a začal jej jemně hladit po tváři. Itachi se začal probírat. Černovlásek jej něžne políbil na rty a téhdy Itachi otevřel oči.
,,Sasuke!" zařval ,,c-co tu deláš?" zapištel.
,,Přišel jsem za tebou Ni~san ♥ Stíska se mi." naklonil se k Itachimu obličeji co nejvíc to šlo. Chvíli mu upřene hladel do očí.
,,Šťastnej Valentín." zašepkal mu přímo do ouška, až jej zamrazilo vzrušením. Sas vědel co dělat aby Itachiho nastartoval, a taky vědel co čekat. Proto ho vůbuc nezaskočilo, když ucítil jak se mu o zadeček otíra Itachiho stopořenej ptáček. Usmál se a pomalu začal Itachimu vyzlíkat triko. Neprotestoval. Nechal Sasukeho ať si dělá co chce. Proč by mu vůbec měl bránit? Vždyť sám to chtěl. Už týdny nikoho neměl a navíc pomyšlení na sex se svím bráškou byla tá nejvíc vzrušujíci jakou kdy měl. Když už se Itachiho triko válelo na zemi, vedle postele, Sasuke se pustil do práce. Jemne přejel rukou po Itachiho vypracované hrudi. Pak se rozhodl prozkoumat ji svími rty. Jemně jej líbal na pěkně vyrysovaný bříško :3. Itachi jenom zrýchleně dýchal, ale to Sasukemu nestačilo. Chtěl víc, chtěl slyšet jeho hlasité vzdechy, chtěl slyšet jak vykřikuje pod náporen slastí, pohlcen vzrušením. Proto se rozhodl jít na to naostro. Rýchle rozepal Itachimu kalhoty a jěšte rychleji je odhodil kamsi do kouta místnosti. Nečekal zbytočne, ale rovnou se vrhl na Itachiho rozkrok svími ústy. Sasukeho ústa pohltili celou Itachiho chloubu. Itachi hlasitě vzdechl.
,,A-ah.. S-sasu-ke, p-poč-kej." snažil se mluvit skrze sví vzdechy. Sasuke nehodlál uposlechnout rozkaz. Práve naopak, ještě víc ho to nakoplo. Tempo zrýchlil. Itachi nestačil s dychem. Místností se ozývali vzdechy a výkřiky slasti. Itachi se udělal a přímo Sasukemu do pusy. Ten to však nespolikal vše. Jako správnej bráška se musel podelit a nechat také Itachiho ochutnat. Jen co Itachi otevřel pusu, Sasuke využil příležitosti a vášnivě jej políbil. Přičemž, donútil Itachiho spolikat své vlastní sperma. Téhdy jako by do Itachiho udřela vlna vzrušenosti. Zdrapil Sasukeho za pás a ztrhl jej pod sebe.
,,Celkem slušný otouto...." (otouto = mladší brat)
,,*Hehe* vždyť jsem taky trénoval." pousmál se Sasuke.
,,...ale teď je rada na mne." zlotřile se zazubil. Sasukeho mírně ztřásl, no uklidňoval se tým, že je to jeho bráško a ten by mu přeci neublížil úmyslne. Itachi začal s jemnými polibky. Stejně jako Sasuke prědtým. Předehry měl rád. Líbal svího brášku na obličej, krk i hruď. Nespěchal..... proč taky. No pak mu něco zišlo na um.
,,Hele Sasuke, doufam, žes nezapoměl zamknout."
,,Neboj se. Je zamknutý. Dokonce na dva rázy." ubezpečil jej a pousmál se.
,,Dobrej chlapec," jemně ho políbil na rty ,,zasloužíš si odměnu." řekl a zadíval se na jeho stopořený penis, který se jasne rýsoval cez černý trenírky. Usmál se a už mu i stahoval trenky, což bylo taky to jediný co na sobě měl. Stáhl mu je avšak jenom po stehná. To prozatím stačilo. Pousmál se a vzal jeho úd do ruky. Jemně jej třel. Tiché vzdechy malého brášky jej rajcovali, i když, nechtěl spěchat. Tolikrát o tomhle přemýšlel, tolikrát o tom snil, a proto to teďko nechtěl uspěchat. Chtěl si jej vychutnat do posledního doušku, pěkne pomalu... Po chvílce zapojil své ústa do akce. Projíždel hlavou nahoru a dolu. Sem-tam si jej vyndal z pusy a poláskal žalud. Ale pak si jej opět strčil spät do pusy. Itachi si dal na čas. Trvalo to hodnou chvíli. Sasuke vzdechal pod náporem staršího Uchihy. Pak cítil, že už to příjde. Zatnul zuby a vyvrcholil. Naneštestí pro Itachiho, šlo toho více spíž do obličeje, než do pusy. Co se dalo spolikal. Jenže toho bylo málo a jemu to nestačilo. Sasukeho sperma mu ztékala dolú až ke krku, kde poté schla. Itachi si však jednoduše poradil. Olízl si oblast úst. Chtěl svího brášku ochutnat pořádne, a tak neměl na vybranou. Poté se usmál a přitisl se svími rty na ty Sasukeho aby také mohl okusit. Po dlouhem polibku se Itachi konečně od nej odlepil. Itachi se vyzlíkl. Když si sundal trenírky, opravdu se mu ulevilo. Začínalo to být těsný a nepohodlný. Sasuke se uvolnil a roztáhl nohy ať Itachi může začít. Ten šáhl do nočního šuplíku a začal se v něm prohrabovat. Uvnitř hrkotali různe věci. Sasuke kapánek znervóznel.
,,Klídek Sasuke," upokojil ho a vytáhl lubrikant ,,i když erotický pomůcky občas použiju, moc si na ně nepotrpím. Mě stačí to co mám tady dolu." dodal s úsměvem. Sasukemu odlahlo, i když... věřil, že bráška by mu neublížil, ale přeci měl trochu strach. Itachi si vytlačil na prsty malé množstvý gélu. Poté je zasunul do Sasukeho zadečku, jeden po druhém. Sasukemu se zadrhl dych. Chvíli trvalo než to predejchal. Itachi se v něm začal pohybovat. Sasukemu zbývalo jen tiše vzdechat. Když už si byl Itachi jist, že je Sas dostatečně připraven, pustil se do toho. Samozrejmě pomalu. Přeci to teď neunáhl a nezkazí. Chytl si ho a pomalu ho začal zasouvat do Sasukeho kousíček po koušíčku. Sasuke zteží vydejchával. Když jej Itachi zasunul nadoraz, hlasite zasičel a zatnul zubu. Itachi chvíli čekal. Nechtěl Sasukemu ubližovat. Sasuke byl jěště chvíli v křeči. Pak když si trochu zvykl, mrkl na Itachiho jako znak, že může začít. Itachi začal jemně a pomalu prirážet. Sasuke se pořád zvíjel bolestí. Ale pokaždý, když chtěl Itachi toho nechat, jej zastavil. Nakonec sa to preci jen vyplatilo. Dočkál se odměny a oné slasti, o které všichni co sex zažili tolik rozprávěli. Bylo to úžasný... dokonce lepší než to lidé popsali, a lepší než si mohl představit. Slast přijela z čista jasna, zasáhla mladého Uchihu jako blesk z nebe. A projela jeho tělem jako vlna elektrickýho proudu. O to víc to bylo lepší když Itachi narazil na prostatu. Sasuke hlasitě vzdechal a sám se prohnul proti Itachimu. Nechtěl aby to skončilo, stejně tak Itachi. Prirážel pořád rychleji a silneji. Zrazu se objevilo známe napětí v rozkroku. Téhdy spomalil aby vrchol alespoň trochu oddálil. No nedalo se mu zabrániť. Když cítil, že už se blíži konec, zrýchlil jen co to šlo. Sasukeho vzdechy zesilneli. A pak to přišlo. Itachi hlasitě vzdechl a vše vystríkl do Sasukeho. Sasuke se udělal hned po Itachim, přičémž vykříkl jeho jméno. Itachi ho vytáhl z brášky a unavene se rozvalil na postel. Rozdejchával se a zíral na Sasukeho, kterej ležel vedle.
,,No sice si týden nesadnu *hehe*, ale i tak děkuji." řekl Sas tiše a usmál se.
,,Cože?" zadivil se Itachi. Nějak to nepobral.
,,Baka, splnils mi sen..." dodal a jemně jej políbil na rty ,,arigatou...." Sasuke se zvedl, oblíkl se a odemkl pokoj.
,,Zatím se měj..." řekl a otevřel dveře.
,,P-....-počkej-" šepl Itachi, jenže to už se za Sasukem zavřeli dveře. Nevědel proč, ale když Sasuke odcházel, jakoby stratil hlas. Proto to taky řekl tak tiše a Sasuke jej neslišel. Ale možná to bylo kvůli tomu, že vlastně ani nevědel co říct. Úplne jej totiž zarazilo když Sas řekl, že mu splnil sen, páč Itachi to cítil stejně.
,,-Taky děkuju....snád se ještě potkáme.-" řekl Itachi do ticha a lehl si.
Sasuke šel dlouhou chodbou. Měl by už odtamtud vystřelit. Jenže pak přejel kolem místnosti blonďáčka, kterému byl omylem doručen místo Itachiho. Chtěl odejít, ale nejak ho nemohl pustit z hlavy. Uslišel hlasi z jakési místnosti. Zdá se, že maj mejdan. Zřejmě se většina lidí zabáva. Nakonec ho zmohla zvědavost. Byl uvnitř! Dokonce už spal. A byl sám...
(Líbilo? Chcete i pokráčko?)

 

Ereri - Captain Rivaille #2

7. července 2017 v 11:41 | monn♥ a TehBookWorm |  anime
Shipp: Eren x Rivaille (Levi) (Attack on Titan)
Writer's note: pokračko S vyplazeným jazykem konečne príde ten pravý yaoi. Príjemne čítanie. Snáď sa bude páčiť Usmívající se


Eren sa zaradoval, čo sa dalo ľahko vyčítať z jeho širokého úsmevu, čo sa mu objavil na perách. *Konečne je to tu. Už som sa nemohol dočkať.* ,,Tak na čo ešte čakáte Levi-san?" vdzychol a čo najzvodnejšie sa oprel o mreže. Vzrušenie v ňom pulzovalo a nedokázal ho ovládnuť.

Levi zašmátral po kľúčoch a keď ich po chvíli našiel tak najskôr podišiel ku vchodovým dverám, zamkol ich a potom sa vrátil k Erenovi. *prečo to robím?..* prebleslo mu mysľou keď odomkol zámok na mrežiach a odhodil ho preč. *prečo sa mi to páči?..* Pootvoril dvierka mreží a vkĺzol dnu *toto je zle* Zazrel na Erena, očakávajúc jeho reakciu.

Eren pustil mreže a vzdialil sa od nich. V okamihu jak Levi vošiel dnu, všetko jeho odhodlanie a odvaha boli zrazu fuč. Nervozita sa opäť nalepila na neho. Zostal stáť a s miernym strachom zazeral do Leviho očí.

Levi za sebou zavrel dvere mreží "Nebuď zas padavka Jaeger.. ty si to chcel tak to začni." Povedal potichu a spravil pár krokov vpred.

Eren chvíľku "meditoval" na mieste než našiel v sebe kúsok odvahy. Nalepil sa na Leviho a venoval mu ďalšiu hordu neskrotných bozkov. Cítil sa trochu nepríjemne, keďže bol vyšší než Levi. Mnohý by to brali ako znak nadradenosti, ale Eren nie. No aj tak sa snažil nedať to poznať na sebe. Pomaly Leviho viedol smerom k posteli. Pohodlne sa usadil na kraj a Leviho si posadil na svoje stehná, tvárou k sebe. Bozkávanie pretrvávalo a medzitým mu jemne zachádzal pod tričko.

Levi sa nechal unášať Erenovym zvodným dotykom a slastnými bozkami. Prial si byť od Erena väčší. Takto sa cítil trápne. No nechcel to dať na sebe poznať. Užíval si Erenov dotyk a než sa nazdal, Eren mu zrazu zašiel pod tričko, na čo Levi zareagoval s jemným povzdychom.

Leviho pozvdychy boli pre Erena povzbudením. Dodávali mu potrebné sebavedomie. Vedel, že si počína dobre, ujisťoval ho v tom samotný Levi svojimi sladkými zvukmi rozkoše. Odlepil sa od jeho sladkých, pekne krojených pier a opatrne mu začal vyzliekať horný diel oblečenia. Najprv sa zbavil hnedej bundičky. Následne odstránil popruhy, ktoré slúžili ako povinná výbava. Prišiel rad na tričko. Obvykle Levi nosieval košeľu, ale bola možnosť ho vidieť aj v bielom voľnom triku. Keď sa už aj toho zbavil, naskytol sa mu pohľad na Leviho dokonalé telo a svaly, najmä na brušku.

Levi sa vyzliekaniu nebránil, dokonca Erenovi aj v tom pomáhal. No musel si priznať, že hore bez bol pred niekým len nerád. Skrížil ruky na hrudi aby si ju aspoň ako-tak zakryl. "No a čo teraz Jaeger?.."

,,Čo by ste povedali?" šepol mu Eren do uška a jemne ho zkusol. Leviho vybrácia bola preň len ďalšou dávkou vzrušenia. A aby aj Levi pocítil ako je vzrušený, presunul ho bližšie k sebe, presnejšie, usadil ho na svoj rozkrok. Erenové vzrušenie sa otieralo o jeho zadoček a Eren zas cítil to Leviho na brušku.

Levi začal byť trochu nervózny. Nevedel čo má Eren v pláne. Popravde on s takýmto niečom nemal vôbec skúsenosti. Len nasledoval to čo robil Eren. "No ja neviem.." precedil cez zuby keď sa cez neho preliala nová vlna vzrušenia hneď ako mu Eren zahryzol do ucha. Potom si ho Eren pritiahol bližšie a on cítil ako sa jeho rozkoš obtiera o jeho zadok. Cítil sa tak trápne lebo nevedel čo sa vlastne deje.

Eren obtočil svoje ruky okolo Leviho krku. ,,Nebojte sa kapitán. Len zhlboka dýchajte a nechajte všetko na mňa. Neublížim vám. Sľubujem." vydýchol mu do ucha. Pozrel mu uprene do očí, aby sa ešte na chvíľu pokochal ich krásou. Venoval Levimu malý úsmev a pomaly skĺzol k jeho krku, ktorého jemnú kožu začal nežne láskať.

Levi prikývol a jemne povzdychol keď sa Eren prisal k jeho krku.

Eren pokračoval v láskaní jeho krku až kým sa tam nezačali objavovať malé fialové fliačiky, ktoré následne jemne oblizol. Prstami hladil jeho chrbát. Jazdil po ňom hore a dole. Nakoniec zašiel až do jeho nohavíc aby ho podráždil ešte viac. Jemne hladil a stískal jeho zadoček.

Levi vydal hlasnejší slastný výdych a radšej si zahryzol do pery aby už ďalšie nevyliezli von. Zaklonil hlavu dozadu a užíval si.

Eren začínal byť aktívnejší a aktívnejší. Páčilo sa mu to. Nikdy by si nepomyslel, že bude mať nadvládu nad kapitánom Rivaillem. Ale nevadilo by mu ani keby si role prehodia. No moc dlho to neriešil. Odhodlal sa k ďalšej akcii. ,,Kapitán Rivaille.." oslovil ho a venoval mu nežnú pusu na pery ,,prosím ľahnite si." požiadal a pohladil ho po líci.

Levi naňho zazrel a náznak strachu sa odzrkadlilo v jeho očiach "Prečo?.." Spýtal sa a znovu si hanblivo zakryl odhalenú hruď.

,,Huh? Čože? Vy...nevravte mi, že ste to nikdy nerobili?" pohliadol naň zvedavým a prekvapeným pohľadom.

Levi sa začervenal a pozrel dolu na zhyby Erenoveho trička "Nie..." zamrmlal a zahryzol si do pery znovu, no tuhšie.

Eren sa trošku pousmial. ,,Vlastne, ak sa mám priznať kapitán... Tak ani ja som to nikdy nerobil *hehe* Proste robím, čo mi inštinkty hovoria. Veď predsa... všetko musí byť niekedy prvý krát. Len ma prekvapuje, že vy ste to nikdy nerobil... čakal som, že budete skúsený."

Levi sa nechtiac zasmial "Jaeger.. mňa by ani vo sne nenapadlo, že by som niekedy niekoho pobozkal.. nie to ešte aby som sa dostal až do takejto vážnej situácie. Možno vyzerám ako muž snov.. no ja o vzťahy nestojím.... pravdaže.. ak na to nemám pádny dôvod.." pohladkal Erenovi líco a letmo ho pobozkal.

,,Aha.." Eren sklonil zrak *Tak predsa je chladný a o vzťah nestojí. Hm.. ale zatiaľ nekladie sebemenší odpor *hehe* Tak späť do akcie.* ,,Tak v tom prípade mi dovoľte ukázať vám ako sa to vlastne robí. Len sa upokojte a uvoľnite. Hlavne sa nebojte a verte mi, nemám v pláne vám ublížiť." ujistil ho a letmo pobozkal na špičku nosa. Uložil ho do postele. Kľakol si pri jej okraj a začal Levimu rozopínať nohavice a zbavovať ho tak posledných kusov oblečenia. ,,Klud.. bude to dobré."

Levi neochotne prikývol a ľahol si.

Keď už posledný kus oblečenia, ktorým boli čierne trenky ležali na zemi pri posteli, Eren dostal možno jedinečnú príležitosť pokochať sa Leviho dokonalým telom, tak ako ho Pán Boh stvoril. Chvíľu len mlčky prizeral. Hneď na to sa začal vyzliekať on sám. Ruky sa mu triasli. Vedel síce čo by mal robiť, ale nevedel ako si povedie. Doteraz to šlo celkom dobre, ale čo ak sa ku koncu strápni? Prevliekol si tričko cez hlavu a pohodil ho na zem. Rovnako tak sa k tričku pridali aj nohavice so spodkami a aj topánky. Keď už sa všetkého zbavil a zostali tam celkom nahý, začal sa cítiť mierne trápne. Chvíľu nečinne stál, musel si to zrovnať v hlave, naladiť sa na pozitívne myslenie a hlavne sa hodiť do pohody.

Levi sa nervózne pozrel na Erena. Jeho telo bolo krásne tvarované, mierne zjazvené, ale stále krásne.

*Niet nad čím premýšľať, teraz alebo nikdy.* povzbudil sa ešte raz predtým, než sa už konečne pustil do tej dlho očakávanej práce. Vyšvihol sa na posteľ nad Leviho. Rukami sa zaprel a pozrel sa mu do očí a ešte raz zopakoval ,,Hlavne sa upokojte. Bude to v poriadku." Prerušil očný kontakt a začal pekne od hora. Pohladil ho po vlasoch a vtisol mu malý bozk, ako začiatok pre rozohratie. Pomaličky si to smeroval nižšie, pričom zahaľoval jeho časti tela pusinkami. Cez krk a kľúčne kosti prešiel na hruď, kde sa pozastavil pri vzrušených bradavkách. Nežne olizol jednu a potom aj tú druhú. Pohrával sa s nimi a dráždil čiernovláska pod sebou. Svojím vlhkým, teplým jazykom jazdil po celej jeho hrudi a len cítil mierne vybrácie zo strany Leviho.

Levia to nesmierne dráždilo. Len ťažko zastavoval stony, ktoré sa mu drali cez tuho zovreté pery. Ale on sám vedel, že ich tam dlho neudrží ak Eren bude takto pokračovať. Ako sa Eren presúval čoraz nižšie, narážal na čoraz citlivejšie miesta. A Levia to čoraz viac a viac vzrušovalo. To sa aj odrážalo na jeho teraz už stojacej rozkoši.

Eren sa zlovestne pousmial len čo uzrel Leviho vzrušenie. Prešiel cez bruško a ešte ho jemne kusol na podbrušku ako signál, že už je nebezpečne blízko. Pomaly zodvihol hlavu. Chvíľu len tak pozeral a dráždil ho svojím horkým dychom. No nenechal ho dlho čakať. Nežne ho uchopil do dlane pri koreni a začal hlavu pomaly spúšťať dolu. Do polovice si ho zasunul a potom zas vybral. Špičkou jazyka podráždil žaluď a opäť zasunul do úst. Snažil sa zakaždým zájsť ďalej a ďalej. Nakoniec sa mu podarilo zasunúť celý, vtedy začal ten pravý blow job. Jemne ho hrýzol a jazykom obkružoval.

Levi tuho uchopil prikrývku. Začalo toho byť preňho moc. A keď sa Eren dostal k jeho rozkoši nevydržal to a vydal hlasné zastonanie. Bol to úžasný pocit. Cítil každý Erenov pohyb, každú vibráciu... čokoľvek spravil ho viac a viac vzrušovalo.

Eren neúnavne pokračoval vo svojej činnosti. Stále zrýchloval tempo. Chcel počuť viac z Leviho slastných tónov. Jazdil hlavou hore a dole, jemne ho hrýzol a aj mačkal v dlani s citom. Potom zas chvíľu len jazykom prechádzal po jeho celej dĺžke. Takto si užíval hodnú chvíľu, no Leviho hlas a stonanie začali naznačovať, že čoskoro bude tejto rozkoši koniec.

Levi cítil ako vzrušenie narastá a pomaly sa presúva k hranici jej možností. Ale on nechcel.. nechcel aby to ešte skončilo. Nie teraz. Zahryzol si do jazyka a zahrabal ruky to Erenovych vlasov. Zrazu Eren narazil na jeho slabý bod a Levi vzdychol "Eren.. ah!"

Eren pocítil horkosť vo svojich ústach a už vedel koľká bije. Levi práve dosiahol svojho vrcholu a zaplnil jeho ústa svojím produktom rozkoše. No to ešte zďaleka nebolo všetko. Eren prehltol obsah vo svojich ústach a vzpriamil sa. Pousmial sa na Leviho. *Niekto si to tu užíva.* zablýsklo sa mu v očiach a v okamihu sa vrhol na jeho pery. Tomu vzrušenému pohľadu, ktorý mu šlahal z očí sa skrátka nedalo odolať.

Levi zalapal po duchu a hneď po tom cítil ako sa mu Eren prisal na pery. V momente mu vášnivo opätoval bozk a vzal jeho tvár do dlaní. Omotal nohy okolo Erenových bokov a pritiahol ho bližšie. Začal krúžiť svojimi bokmi a jeho rozkoš sa obtierala o tu Erenovu.

Eren slasťou privieral oči a trhane dýchal, keď sa ich vzrušenia treli o seba. Bozk si užíval naplno a zapojil aj svoje ruky do činnosti. Jedna ruka zablúdila pod Leviho hlavu, kde ju podoprela, aby sa bozk prehĺbil. V prstoch prehrabával na dotyk hebké vlasy. Druhá ruka zas šmátrala po jeho peknom tele. Eren si prial aby ten moment trval večne.

Levi rovnako ako Eren si užíval moment. Bolo to ako nekonečný príbeh vsúkaný do pár minút. Po chvíli odlepil jedu ruku od Erenových líc a zišiel dolu po ich telách k ich rozkošiam. Obidve schmatol a začal jazdiť rukou hore a dolu.

Eren sa v ten moment odlepil od Leviho úst a hlasno zavzdychal. Následne jeho hlava padla do vankúša a on začal neskrotne vzdychať priamo do Leviho ucha. ,,Ah~ E-šte... Ka-kapi-tan..." zavzdychal si o prídavok.

Levi zastonal a pokračoval rýchlejšie, zvierajúc obidve vzrušenia tuhšie. Nemohol sa zastaviť. Bolo to ako užívanie návykovej drogy. Raz začnete a už nemôžete prestať.

Eren zarýval svoju tvár stále hlbšie a hlbšie do vankúša. Bolo to úžasné a divoké. Vzdychal o dušu. Aspoň, že mohol svoje stonanie stlmiť vankúšom, inak by ho už isto počulo celé panstvo tam hore. Rukou zdrapil prikrývku a pevne ju zovrel. Hneď na to dosiahol vrchola. Zrobil sa a postriekal svoje i Leviho bruško. Znavene vydýchol do vankúša.

Levi vycítil ako ho ostriekalo niečo teplé a lepkavé a prestal. Pozrel na Erena a podľa jeho výrazu vyvodil, že už bol hotový. Vytiahol ruku spod neho a letmo ho pobozkal na líce.

Eren sa ešte pomaly rozdýchaval. ,,To bolo úžasné." pošepol mu do úška a venoval ďalší malý no sladký bozk. ,,Tak a teraz zase ja." povedal ticho tesne Leviho tváre a uškrnul sa. Vzpriamil sa a opatrne Levimu roztiahol nohy do V-čka. ,,Nemusíte sa báť." upokojil ho keď uvidel jeho vydesený výraz.

Levi sa vydesil keď mu Eren roztiahol nohy no neupokojila ho ani jeho poznámka "čo mi chceš spraviť?.." spýtal sa a zakryl si rukami rozkoš.

,,Nebojte sa kapitán. Viem, že je to prvý krát, ale isto sa vám to bude páčiť. Len zhlboka dýchajte.. Sľubujem, že vám neublížim. Predvediem vám ako sa to skutočne robí." povedal a ani nečakal na Leviho súhlas. Vedel, že ak by mu povedal, čo sa skutočne chystá urobiť, isto by nesúhlasil. Ale raz to prísť musí. Eren si naslinil prsty a pomaly ich začal zasúvať do Leviho jeden po druhom. Neustále sledoval Leviho tvár aby hneď videl náznak bolesti. Zatiaľ sa zdal byť v poriadku. Vydesený, ale nevyzeral, že by ho niečo bolelo. Keď pridal aj tretí prst radšej chvíľku počkal, než sa v ňom začal pomaly pohybovať a pripravovať si ho.

Levi najprv skrútil tvár do zhnusenej grimasy. Nepáčil sa mu ten nepríjemný pocit ako doňho Eren pomaly zasúval prsty. No po chvíli sa nechuť začala meniť na niečo iné. Levi tuho zovrel oči keď doňho Eren zasunul aj tretí prst a slastne zastonal "Jaeger...."

Eren sa pousmial. Pokračoval v práci a nespúšťal Leviho z očí. Najmä teraz to bolo potrebné, keď sa chystal na ďalší krok. Už bol jakž-tak pripravený, prsty pomaly a opatrne vytiahol. Chvíľu ešte dýchal a pripravoval sa. Pridržal si ho pri koreni a nastavil pre vstup do Leviho. So stálym sledovaním Leviho tváre začal pomaly zasúvať. Chvíľku to vyzeralo, že to pôjde hladko, no potom sa zrazu svaly okolo neho stiahli a on nemohol ďalej. Len trhano dýchal a dúfal, že sa Levi rýchlo uvoľni. Nechcel aby trpel, a ani pre neho samého takéto stiesnenie nebolo príjemné. Tuho zaťal zuby.

Hneď ako ho Eren do Levia zasunul sa Levi stiahol. To bolo pre neho moc. To nemohol vydržať. Pozrel na Erena a zbadal ako sa naňho uprene pozerá. To ho vystrašilo ešte viac. Videl, že ho to bolí no nemohol povoliť lebo vedel, že ho zase začne zasúvať. ocitol sa v pasci, z ktorej nebolo úniku.

Eren tuho privrel oči. Ten Leviho pohľad plný bolesti bol ako mučenie. Srdce mu bilo o preteky a keď sa díval na Leviho bolestný výraz, srdce mu zovieralo. Pozrel sa naň smutnými očami. Nechcel mu ubližovať. ,,L-Levi.. Musí-š sa u-uvol-niť.. P-prosím. Uvi-diš... p-prejde t-to." zavzlykal a srdce mu stále zovieralo.

Levi potriasol hlavou "Nie.... ja nechcem.... bolí to!" Precedil cez zaťaté zuby a odvrátil od Erena pohľad.

Eren sa takmer rozplakal. Teraz skončiť. Teraz keď už sú tak blízko? Nechcel skončiť, ale nechcel ani Levimu ubližovať. Rukou ho jemne uchopil za tvár a donútil ho pozrieť mu do očí. ,,D-dobre Levi-san... Skúste to ešte. A k-keď to nepô-jde, t-tak to necháme tak." ledva povedal a dúfal, že nebude to nebude musieť ukončiť. *Levi prosím, vydržte.*

Levi sa zahľadel do Erenovych očí. Nemohol proste ďalej. Už teraz toho bolo moc. Nevedel si ani predstaviť ako by to bolel keby pokračovali. Chcel Erenovi veriť, že to bude v poriadku ale jeho myseľ bola zastrená bolesťou. Nechcel to. Už nie. Ale nemohol sa pozerať ako Eren kvôli nemu trpí. Roztrasene sa nadýchol a neochotne prikývol. "F-Fajn..." zamrmlal a trochu povolil. Bol to hnusný pocit no musel to vydržať. Pre Erena.

Erena to potešilo, ale moc sa neradoval predsa len Levi trpel kvôli nemu. Eren prikývol a pomaličky pokračoval. Centimeter po centimetri. I keď sa Levi trochu uvoľnil šlo to ztuha. No kým nevidel výraznú bolesť v jeho tvári, neprestával. O hodnú chvíľu bol už nadoraz. No tu chvíľu zotrval. Hlavne to neurýchliť.

Čím hlbšie Eren bol tým horší pocit Levi mal. A keď bol na doraz, Levi zdrapol prikrývku a mykol sa od bolesti "Eren... ja to nevydržím..." zabedákal a pár sĺz skĺzlo po jeho lícach. Erenova rozkoš bola naňho príliš veľká. Bolelo to ako keby doňho strkal žiletku.

Eren ztuhol. Rivailleho slzy boli preň ako dýkou do srdca. Roztrasenou rukou sa načiahol k jeho tvári a slzy jemne zotrel. ,,Prepáčte Levi-san... Čakal som... Myslel som... Agh! Nechcel som aby to takto skončilo." sklonil zrak. *Nemám na výber, Levi sa snaží až príliš. Nemôžem byť tak sebecký, keď to nejde tak to proste nejde.* stále si opakoval v hlave aby to už ukončil, no niečo silnejšie mu to nechcelo dovoliť.

"Prepáč Eren.. sľúbil som si, že nebudem pred tebou padavka.. ale toto je príliš.. ja viem, že to musí byť úžasné... vidím to na tebe.. chcel som ti to dopriať ale musím sa priznať, že si na mňa príliš veľký.. heh.." nervózne sa zasmial "chcel som vydržať.. pre teba.. lebo som ti chcel dokázať, že na to mám... ale nalial som si vysoký pohár vody.. prepáč.."

,,Nemusíte sa ospravedlňovať Levi-san. Viem, že ste do toho dali všetko. Vážim si to." povedal a snažil sa tváriť, že mu to nevadí, no v skutočnosti bol hrozne sklamaný. Ale sľúbil Levimu, že ak to nepôjde, tak to ukonči. Pomaly ho začal vysúvať. *Škoda... Ale nechcem aby ste trpeli kapitán.* pomyslel si a nahodil smutný výraz.

Levi zbadal Erenov smutný výraz a zahryzol si do pery *do kelu Levi.. vzmuž sa* "Počkaj..." Povedal potichu. "Ja....... sa to pokúsim vydržať. " Pozrel mu do očí a slabo sa usmial "Nechcem aby si mal kvôli mne pokazený tvoj 'prvý krát'.."

Eren sa pousmial ,,Ďakujem Levi." povedal nežne. Nevysunul celý, len polku. Tak to mal teraz o to ľahšie. Pomaličky začal znova zasúvať, hlavne opatrne. Možno by pomohlo zmeniť uhol vnikania. Tak sa trošku priklonil bližšie k Leviho tvári. Možno táto bolo bude viac vyhovujúca.

Levi zavrel oči. Tá bolesť bola neznesiteľná. Zašmátral po Erenovej ruke a tuho ju zovrel.

Eren taktiež zovrel Leviho ruku. Bol mu nezkonale vďačný, že kvôli nemu je ochotný, pretrpieť takúto bolesť. Strčil svoju ruku pod Leviho hlavu a podoprel ju. Pokúsil sa o prvý príraz. Ten išiel celkom hľadko. Tak pomaličky začal s pohybmi. Veľmi pomaly a s pauzami.

Levi pocítil prvý náraz a zahryzol si do jazyka *musím vydržať... musím...*

Eren pomaličky pokračoval. Chvíľu prirážal, potom čakal. Takto to prestriedaval. Neustále držal Leviho pevne za ruku a sem-tam pohliadol do jeho očí. Cítil sa previnilo a tak sa modlil aby už čoskoro Leviho bolesť ustála.

Bolesť u Levia ešte dlho pretrvávala. Ale nakoniec ustúpila keď si jeho telo zvyklo na Erena. Vtedy jeho zovretie okolo Erenovho vzrušenia povolilo úplne a Levi sa mu naplno odovzdal.

Eren sa potešil keď uvidel aj pocítil uvoľnenie zo strany Leviho. Pustil mu ruku aby sa mohol zaprieť do matraca. Pomaly a plynulo sa začal pohybovať a jeho ústa konečne začali opúšťať tóny slasti a rozkoše.

Levi zaklonil hlavu dozadu. Toto už bolo niečo iné. Vzdychol a omotal nohy okolo Erenových bokov aby mu náhodou neušiel. "Eren.... to je... Ah!"

,,L-Levi-san" utápal sa rozkošou. Pomaly naberal na rýchlosti a sile. Aj jeho vzdychy začali silnieť a intenzívnieť. Naklonil sa bližšie k Leviho tvári aby mu mohol venovať vášnivý bozk.

Levi pozrel ne Erena a zbadal ako sa k nemu nakláňa. Omotal teda ruky okolo jeho krku a pritiahol si ho bližšie. Prisal sa na jeho pery a jazykom začal do neho dobiedzať.

Eren bozk plne opätoval. Bolo to neskutočné. Bol na Leviho hrdý, že sa prekonal. Prírazy trochu ustálil, nechcel to uponáhľať. Toto si musel vychutnať. Tempo prírazov výrazne spomalil a začal sa viac venovať Leviho vlhkým, teplým ústam a neskrotnému jazyku.

Levi si zahrabal prsty do Erenovych vlasov a vkĺzol jazykom do jeho úst. Užíval si každý pohyb, ktorý Eren spravil. Bolo to úžasné.

Ten blahodárny pocit bol na nezaplatenie. Zrazu pociťoval zvláštne napätia v rozkroku, ktoré stále silnelo. Zrýchlil tempo prírazov a stále zotrval v bozkávaní. Prešla len chvíľočka a bolo to tu. Dosiahol svojich hraníc a s výkrikom kapitánovho meno vyvrcholil. Leviho zaplnil svojím horkým semenom a narazila doň vlna slasti.

Levi zalapal po dychu keď cítil ako ho naplnil Erenov výron a tiež vyvrcholil. Ostriekal celú Erenovu hruď . Poslednýkrát slastne vzdychol a pustil sa všetkého čo držal.

Znavene ho vytiahol z Leviho drobného tela. Lahol si vedľa neho a začal sa zdĺhavo rozdychávať. Po chvíľke, keď jeho dych už ustál sa zahľadel na Leviho. Rukou si naklonil jeho hlavu k sebe aby mu venoval nežný bozk. Jemne si ho objatím k sebe pritúlil.

Levi sa k Erenovi pritúlil a oddychoval.

,,Levi-san..." oslovil ho tichým hlasom. ,,Nehneváte sa na mňa, že nie?" pohliadol mu uprene do očí s ľútosťou.

Levi sa na Erena usmial "Pravdaže nie...Eren"

,,Ah.. To som rád." vydýchol si Eren a už mu pomaly začali padať očné viečka. Bol extrémne vyčerpaný. Jednou rukou držal Leviho okolo pasu a tá druhá zablúdila Levimu do vlasou.

Levi sa usmial a venoval Erenovi letmý bozk.

Eren bozk opätoval. Jemné božteky ešte chvíľu sprevádzali túto romantickú chvíľku. A ani sa Eren nenazdal, už aj zaspal.

The End :3

Ereri - Captain Rivaille #1

6. července 2017 v 18:43 | monn♥ a TehBookWorm |  anime
Shipp: Eren x Rivaille (Levi) (Attack on Titan)
Writer's note: mám tu aj niečo na Attack on Titan Usmívající se moje obľúbene anime Nevinný je to dlhšie ako zvyčajne píšem, tak to rozdelím na 2 časti Usmívající se
Bolo to písane fomou role play s kámoškou, ktorej ďakujem, že sa zapojila :3 BTW aj s Candy píšeme role play-ky tak snáď do budúcna aj s ňou niečo napíšem na môj blog Usmívající se Príjemné čítanie
PS: ešte som zabudla, taká poznámočka. Je to písane ako role play, tak je to z pohľadu aj Erena aj Leviho Mrkající

*Auu... Bolí ma celé telo. Dnešný tréning bol zabijak. A ešte k tomu všetky tie pokusy čo na mne Hanji vykonáva.* poľutoval sa a zmenil polohu z ležiacej na sediacu. Sklonil zrak a jeho pohľad smeroval k okovom okolo jeho zápästí. *Kiež by som aspoň ruky mohol mať voľné...* Erena z myšlienok vytrhlo náhle zavŕzganie dverí a následné kroky. *Hm??* Eren z prvu osobu nespoznal, pretože jeho cela bola temná. Avšak po chvíli bol schopný s istotou identifikovať osobu, ktorá sa práve opierala o mreže jeho väzenia. ,,Kapitán Rivaille!" zvolal v okamihu.

Kapitám Levi vkráčal do žalára najtichšie ako mohol. Nechcel totiž aby niekto vedel, že prišiel za Jaegrom. Ticho za sebou zavrel škrípajúce topoľové dvere a pozrel na tmavú postavu sediacu za mrežami. Položil si jednu ruku vbok a podišiel k nej. "Eren Jaeger.. kto by povedal, že z takého mamľasa ako ty sa vyliahne niečo takéto.." Odfrkol Levi opovržlivo a zazrel na Erena cez jeho krátku havrano-čiernu ofinu. Nemal Erena moc v láske ale musel si priznať, že ten chlapec mal budúcnosť. Ak sa svoje novoobjavené schopnosti naučí ovládať

Eren v okamihu spozornel. Opatrne vzhliadol k jeho temným očiam. *Kapitán Rivaille? Prečo je tu?* Pohľadom ho prebodával, až z toho chlapca zamrazilo. ,,Kapitán Rivaille, prečo ste tu? Niečo sa snáď stalo." spýtal sa opatrne. Zašramotil reťazami, ktoré obopínali jeho zápästia a následne sklapol. Na okamih nastalo ono nepríjemné hrobové ticho.

Levi si skrížil ruky na hrudi a zamyslene sa zahľadel von malým okienkom. "Chcel som len vedieť, že či je náš ľudský titán v poriadku.." Odsekol a kútikom oka pozrel späť na Erena "Hanji mi povedala čo všetko na tebe skúšali. A vydedukoval som z toho," pozrel na Erena prísne, "že toho spravili málo..." Dotkol sa mreží pred Erenom oboma rukami a mierne sa naklonil vpred "Povedz mi Eren," blysol naňho svojimi tmavými očami, "na koho si strane?.."

Vystrašene sa díval vpred. Z kapitána šla naozaj hrôza.*Na koho strane som? Prečo? Prečo sa ma to stále pýtajú? Nie je to jasné... Bojujem s titánmi, chcem ich vyhladiť do jedného, riadim sa rozkazmi.. To ma skutočne všetci vidia len ako príšeru?* zadumane sa zahľadel na svoje ruky, zdobené jazvami od zubov. ,,Um.. Ja... Som na strane ľudstva. Pridal som sa k prieskumnej légii, aby som mohol bojovať s titánmi. Ja...ja ich musím vyvraždiť všetkých. Každého jedného, zasraného jedinca." povedal s výrazom totálneho šialenca. Až sa mu zatemneli oči.

Levi pregúlil očami "Tak to je fajn.. ale pokiaľ nevyriešime problémy, ktoré si nám teraz naložil, tak sa bohužiaľ odtiaľto ani nepohneš..." Odtiahol sa od mreží a podišiel späť k okienku "Vieš.. Rada starších sa teraz rozhoduje, či ťa zabiť alebo použiť ako výhodu. Nečudujem sa im. Tvoj dojímavý príbeh o tom ako vyvraždíš všetkých titánov do jedného je fajn.. ale ak si to priznáš alebo nie, pre nás všetkých predstavuješ teraz hrozbu. Je pravda, že si nahováraš, že svoje titánske ja dokážeš ovládať, ale keby ti náhodou preplo, nedokážeme bohužiaľ pre teba spraviť nič, než ťa zabiť.." Dokončil a vyzrel von oknom.

Eren zdesene pohliadol smerom k Levimu. Skutočne bude zabitý ľuďmi? Ľuďmi, a to aj napriek tomu, že je jedným z nich. Ale to nik nevidí, vidia ho len ako príšeru, obludu a nebezpečenstvo. Zahľadel sa na chladnú, dlaždicovú zem. ,,Kapitán Rivaille!" náhle zvolal aby upútal jeho pozornosť ,,Som si vedomí nebezpečenstvá, ktoré pre spoločnosť predstavujem. A... som pripravený zomrieť, ak to bude potrebné a správne." dodal a hlas mu začínal klesať. ,,Len mi sľúbte, že to budete vy.. kto ma zabije..." dopovedal a nervózne začal zvíjať bielu prikrývku v rukách. Zahľadel sa na kapitána a netrpezlivo čakal na odpoveď.

Levia táto prosba zaskočila. Ale nenechal to na sebe dlho vedieť "Jaeger. Možno vyzerám ako sériový vrah, ale týmto si ruky špiniť nechcem." Odpovedal po dlhej pauze. "Ale pokiaľ nespravíš nič čo by ohrozilo ostatných, tak sa ti nič nestane.. a ak budeš mať VEĽKÉ šťastie, možno ťa aj z tohto zatrateného miesta pustia."

Nastala dlhá chvíľa ticha. Nevedel čo by mal povedať. Bol trochu sklamaný. Hlavou mu prúdili rôzne myšlienky, ktoré nevedel zastaviť a tak ich nechal plynúť. ,,Rozumiem..." šepol nakoniec a sklonil zrak. Hnedé vlasy mu prekrývali smaragdové oči. Ticho zostal sedieť. Chcel niečo povedať, ale nemohol. V duchu si želal aby Levi prehovoril ako prvý. Aby svojím hlbokým hlasom prerušil to prekliate ticho. Zrak uprel na Leviho. Ako dlho hodlá mlčať?

Levi pobavene pokrútil hlavou. Erenov výraz bol fakt na nezaplatenie. Videl v ňom strach, hnev, zvedavosť, odhodlanie... ale... aj niečo čo si nevedel vysvetliť. Možno to bol len pocit autority k Levimu. To, že stále sklápal zrak. Ale nemohol prehliadnuť ako sa pri pohľade naňho Eren vždy ľahko zachvel a nevedomky si zahryzol do spodnej pery. Mohlo to odzrkadľovať stres, nervozitu, ale aj niečo oveľa silnejšie. Niečo pre Levia nepochopiteľné.

Pomaly ho začínalo toto neznesiteľné ticho hnevať. Pohľadom uhol preč od Levia. Nemohol sa naň už dívať. Nie že by sa mu hnusil, práve naopak. Leviho zrak v ňom vyvolával náhlu nervozitu, autoritu a ďalšie pocity, ktoré si už však nevedel vysvetliť. ,,Kapitán... j-je mi zima." povedal trochu oplašene. Nechcel Leviho zaťažovať takými hlúposťami. No musel už prerušiť tu chvíľu trápneho ticha. ,,Auu... kiežby som nemusel mať tie putá.. *už ma pekne bolia zápästia*" zahľadel sa na svoje ruky. Otlačky boli pekne hlboké, dokonca sa miestami objavilo aj mierne krvácanie.

"Zakry sa.. prikrývku máš.. ale ak nechcem ísť sedieť aj ja tak s tými putami nemôžem nič spraviť. Je mi ľúto." Odsekol Levi a prekrížil si ruky na hrudi. Možno bol na Jaegra až príliš tvrdý, no skúsenosti ho nútili mu až tak neveriť.

Eren nahodil nahnevanú grimasu. No nakoniec sa predsa len bez slovka zakryl. Následne sa v jeho očiach objavil náznak smútku a sklamania. *Prečo prehliada všetky moje snahy. Vedel som, že je bezcitný, ale až takto? Čo som si vôbec myslel? Vkladal som do toho falošné nádeje, ako len môžem byť tak naivný?...* oči sa mu začali lesknúť. K plaču mal už blízko, no aj tak ho potlačil. Nechcel Leviho nijak provokovať. To by sa potom napočúval aké je decko. ,,Ehm... Kapitán..." spustil potichu ,,nemusíte tu byť so mnou.. už ste ma skontrolovali a isto máte lepšie veci na práci.. Samozrejme je to na Vás.." dokončil a stále sa vyhýbal očnému kontaktu.

Levia vytrhol z krátkeho zamyslenia Eren. "Máš pravdu," začal, keď si usporiadal myšlienky, "už som ťa skontroloval až-až." Zazrel na Erena "Ale popravde, teraz nemám nič také dôležité na práci. Takže ak máš ešte niečo na srdci, niečo iné ako sťažnosť na to, že ti je zima, som samé ucho." Dokončil , posadil sa na malú drevenú lavičku stojacu pár metrov od Jaegrovej cely, oprel si lakte o stehná a preplietol prsty na rukách do malej striešky. Čakal na odpoveď.

Chlapec mierne znervóznel. Začal sa červenať. Jak len ďakoval Bohu, že v cele je tma a nebolo to vidieť. Prikrývku naskladal na seba a opatrne si ňou prikryl isté partie tam dolu. Nechcel aby bolo vidieť to čo nemalo byť videné. Len ako sa teraz toho zbaviť, keď je Levi na blízku. ,,Huh... Ako sa majú Armin a Mikasa? *I keď sa to zdá byť zvláštne, už mi začína aj ona chýbať.*"

"Majú o teba strach. Hlavne Mikasa. Trochu ich zaskočil fakt, že si titán, ale ubezpečovali sme ich oboch, že si v poriadku. Nateraz." Odpovedal Levi a pomrvil prstami. "Ešte niečo?." Opýtal sa a pozoroval Jaegra ako na ňom bola vidieť čoraz väčšia a väčšia nervozita. Niečo skrýval. Aj fyzicky aj psychicky. A Levia to začalo zaujímať.

,,Hm.." Eren sa zarazil. Nemal rád takéto konverzácie. Dosť sa hanbil. A najmä keď sa musí rozprávať s Levim. Vždy znervóznie. A do toho aj fakt že sú sami, nik o nich nevie, že sú spolu.. ,,Ani sa im nedivím, že boli zaskočený, že som titán. Veď kto by nebol? Ja sám som šokovaný.." zahľadel sa na kľúčik, ktorý mu na šnúrke voľne visel na krku ,,Rád by som vedel čo také mohol otec schovať v suteréne nášho domu.. Snáď sa tam ešte niekedy vrátim.. Snáď spoznám pravdu. Pravdu, ktorá pomôže ľudstvu a potom už nebudeme musieť žiť za hradbami ako v klietke.." pokračoval a vzrušenie v ňom len rástlo ,,jedného dňa spoznám a preskúmam svet tam vonku. To je mojím snom" usmial sa a oči mu začali iskriť. ,,A čo vy kapitán Rivaille? Vy máte nejaké sny?" venoval mu letmý úsmev a tajne dúfal, že tento krát jeho reakcia nebude až taká bezcitná. No moc nádeje do toho nevkladal.

Levi zostal ticho. Sny? Sny nemal nikdy nejaké extraordinárne. Jeho snom vždy bolo vyhladiť titánov. Do jedného. Pre dobro ľudstva. Ale to bol sen takmer každého jedného človeka v tomto zatratenom, bohom zabudnutom svete. "Vieš.. ja som sny mával len ako dieťa. Potom čo som zistil, že sny sa ti nikdy nesplnia som ich proste prestal vytvárať. Snívanie je len pre naivné deti. Pre mňa je tu len krutá realita." Povzdychol si Levi a krátko pozrel na podlahu. Na jeho tvári sa začal objavovať ľahký náznak smútku.

,,Kapitan Rivaille...prepáčte..." dodal potichu, keď spozoroval výraz v Leviho tvári. Zdá sa ako by ho ranil. Tak predsa, aj takto chladný človek má city. Len je ťažšie ich objaviť. Ale keď sa preukážu, nedajú sa prehliadnuť. Eren začal sledovať Leviho so smutnými očami, dokonca aj to mierne vzrušenie, ktoré ešte pred minútkou pretrvávalo sa vytratilo.

"Nie je tu nič, kvôli čomu by si mal cítiť vinu Jaeger. Veci sa stávajú." pokrčil plecami Levi a rozplietol si prsty. "Hovoril si niečo o tvojom otcovi a o tom čo skryl v pivnici vášho domu. Povedz mi o tom viac.. znelo to zaujímavo." Nadhodil Levi po dlhej odmlke a oprel sa o stenu, zakladajúc si ruky za hlavu.

,,Ehm..no viete. Sám neviem toho veľa. S otcom som o tom vlastne nikdy nehovoril, ani som o tom nevedel. Jediné čo mi povedal bolo, že sa za každú cenu musím dostať do pivnice. A až potom mi bude všetko jasné. Taktiež mi dal tento kľúč." spod trička vylovil šnúrku so zlatým kľúčikom. V lúči jemného svetla sa zatrblietal a Eren ho opäť starostlivo uschoval pod trikom. ,,Odvtedy mi to vŕta hlavou. Skutočne by ma zaujímalo, čo také tam mohol skrývať. Ale radšej by som vedel, prečo? Prečo skrýval niečo tak dôležité?"

"Hm.." Zahmkal Levi a prehrabol si vlasy. "Zaujímavé.. vážne zaujímavé.."

Eren uprel zrak na Leviho. Už začínal cítiť trápne, že stále len on rozpráva. ,,Kapitan Rivaille, ja už som toho povedal až až *heh*" milo sa usmial ,,nechceli by ste sa aj vy s niečím zdôveriť?" vyzval ho so stále zachovaným nevinným úsmevom. Hľadel mu priamo do očí a čakal.

Levi dlho zazeral so Erenovych smaragdovo-zelených očí a utápal sa v ich hĺbke. Snažil sa z nich zistiť, že o čo mu ide. "Popravde.. mám o teba strach Jaeger.. ak ťa dajú popraviť tak stratíme vážne dobrú posilu. " Odvetil ticho a uhol pohľadom. Nemal rád keď sa musel k niečomu vážnemu priznať ale teraz cítil, že to je správne.

Tento krát to bol práve Eren kto zostal zaskočený, vážne nečakal takúto odpoveď. Kto vie čo všetko ešte Levi skrýva. Erenovi sa v očiach objavil náznak radosti. To ho až pri srdci zahrialo. ,,Kapitán.. Vyzeráte unavene.. Nechcete si odpočinúť?"

Levi pokrútil hlavou. "Každú chvíľu ťa predvedú.... nechcem to zmeškať." Zachichotal sa Levi a slabo sa uškrnul na svojom vlastnom zvrhlom vtipe. Nebol veľký vtipkár ale dokázal sa zaškeriť na každej hlúposti čo ho napadne.

,,Levi-san.. Mám strach." povedal smutným tichým hlasom a pozrel na čiernovláska oproti. Pomaly sa zodvihol z postele. Odrazu pocítil potrebu byť bližšie k nemu. Vybral sa smerom ku mreži, no neprešiel ani meter a už ho zastavili reťaze. ,,Ah.." povzdychol si a pohľadel k ťažkým kusom železa.

Levi sa neochotne zdvihol a založil si ruky za chrbát "To my všetci Jaeger.. o svoj život... o priateľov.. o rodiny.. " Urobil pár krokov vpred a zastavil sa pred celou. "Dokonca aj ja mám strach." Chytil sa mreží pred Erenom a pozoroval ako zareaguje.

Zostal milo prekvapený. Úžasný kapitán Rivaille a strach? To mu nešlo dokopy. ,,Ehm.. Nuž.." začal sa nervózne obšmietať, nevedel čo povedať. ,,Ah..už opäť to krváca." zadíval sa na svoje zápästia podliate krvou a následne zrak uprel k malej kaluži krvi pri svojich nohách. *Asi som sa nemal tak prudko rozbehnúť. Teraz sa mi to zarezalo ešte viac.*

Levi pozrel na kaluž krvi pod Erenom. *to nevyzerá dobre. Ak to takto pôjde ďalej tak vykrváca* Povzdychol si "tlač na tie rany... idem zohnať kľúče." Zamrmlal a pustil mreže, kráčajúc ku dverám.

Eren uposlúchol a začal na rany vyvíjať čo najsilnejší tlak. Šlo to ťažko, ale tu chvíľu vydrží. Posadil sa na posteľ a čakal až opäť bude počuť tie staré vŕzgajúce dvere ako znak toho že kapitán sa už vrátil.

Levi sa po pár minútach vrátil a náhlivo zabuchol dvere, nenápadne vyzerajúc malou štrbinou v dreve. Nikdy si nemyslel, že ukradnúť kľúče bude také ťažké. Keď si bol istý, že ho nikto neprenasledoval, podišiel k Erenovej cele a hodil mu kľúče "tu máš.."

,,Ď-ďakujem Kapitán." opatrne zodvihol zväz kľúčov a začal ich skúšať jeden po druhom. Po pár pokusoch sa mu podarilo objaviť ten správny kľúč a putá odomkol. Boľavé zápästie si ihneď začal masírovať. *Konečne sú dolu* Zo svojho hnedého trička si odtrhol dlhé rukávy a použil ich ako obväz na rany.

Levi počkal na to až si Eren rozopne putá. Potom ku nemu načiahol dlaň. "A teraz mi vráť tie kľúče."' rozkázal a mykol párkrát prstami na náznak aby si pohol.

Eren bleskovo pribehol k mreži. Pomaly vystrel ruku pred tu Leviho. Srdce sa mu rozbušilo jak o závod a jeho tvár začala opäť chytať červený nádych. ,,N-nech sa páči.." podal mu kľúčky a takmer mu vyletelo srdce z hrude keď sa dotkol Leviho dlane. *Čo sa to so mnou dnes deje?* pýtal sa sám seba a radšej hľadel do zeme.

Levi chvíľu zaváhal no nakoniec kľúče vzal a zastrčil ich za opasok. "Poslúchaš.. to sa mi páči." uškrnul sa pobavene a položil ruky vbok, Všimol si ako sa Eren začervenal. S tým chlapcom niečo je. "Hej Jaeger. Nie je ti príliš teplo?.. máš veľmi červené líca."

,,Eh? N-nie, nie..." odpovedal bleskovo a s nervozitou. *Všetko si všimne. Nič mu neunikne. Keby som sa tak vedel ovládať.* neustále odbehoval pohľadom. Chcel sa vrátiť do postele, no nemohol. Bol ako prikovaný na mieste.

"Si v poriadku?" Spýtal sa Levi a položil dlaň na Erenovo čelo. Cítil ako sa pri tom Eren mykol a pregúlil očami. "Kľud Jaeger, len sa uisťujem, že či nemáš horúčku. Po strate toľko krvi by to bolo aj normálne.

Eren iba mlčky prizeral. Skutočne sa ho Levi-san práve dotýka? Svojou jemnou ale mužskou rukou. Chvíľu si užíval jeho príjemný dotyk. No v momente sa spamätal a pohotovo zareagoval ,,Nebojte sa kapitán... Som v poriadku.." dodal tichým, hlbokým hlasom. Opatrne sa svojou rukou dotkol Leviho ruky. Ale skutočne pomaly a opatrne, aby to Levi nevzal špatne. Ešte si bude myslieť, že plánuje útočiť. No v skutočnosti mal iný zámer.

Levi odtiahol svoju ruku od Erenovho čela no nechal ho aby jeho ruku držal. Dostal zvláštny pocit. Ten Erenov dotyk s ním niečo spravil, no nebránil sa tomu. Všetko nové treba aspoň raz vyskúšať. Zahľadel sa znovu do Erenovych očí. "Dobre teda." Pokrčil plecami a chytil Erenovi ruku. "Stále ma však zaujíma, že prečo sa červenáš."

Leviho uprený pohľad v ňom vyvolal ešte väčšiu nervozitu. Prečo sa ho na to pýta? Nie je to snáď jasné? Eren sa zahľadel do zeme. Má mlčať alebo prehovoriť? *M-možno by som to mohol risknúť? Alebo radšej nie? Čo môžem stratiť?* Eren stisol Leviho ruku silnešie a na okamih mu vzhliadol do očí. ,,To asi... Kvôli v-vam..." vykoktal za seba a pohľadom radšej uhol. Nastala pre neho najhoršia chvíľa. Vôbec nevedel ako zareaguje a odmietnutia sa bál najviac.

Levia odpoveď zaskočila. *No teda Jaeger, to by som od teba nikdy nečakal.* "Si si istý, že len kvôli mne?" Spýtal sa Levi a hlas sa mu zľahka zatriasol. Nebolo to po prvýkrát, čo sa pred ním niekto zosypal lebo sa mu páčil. No nikdy by si ani vo sne nemyslel, že to bude jedného dňa aj chlapec.

Eren neustále uhýbal pohľadom. Snažil sa si to v hlave zosumarizovať. Je to vôbec pravda? Predsa len ide o vážnu vec, musí si to premyslieť. Po krátkom prehodnotení a rozmyslení sa, sa konečne odvážil ísť s pravdou von. Zaujato uprel svoje smaragdové oči k tým Leviho. ,,Áno...Levi-san" zašepkal do ticha a neustále sledoval Leviho oči. Červenal sa ešte väčšmi než predtým. Čakal na odpoveď. Dúfal, že jeho snaha a úprimnosť neboli márne.

Levi sa na krátku chvíľu usmial "Ďakujem. To je od teba milé." presunul ruku na Erenovo líco a zľahka ho pohladkal. "Ale stavím svoje topánky za to, že červenanie nie je všetko, čo ťa tvoje telo núti robiť pri pohľade na mňa."

Eren sa zarazil. Čo tým Levi-san myslel? ,,Ehm... Na čo narážate Levi-san?" spýtal sa neisto a priložil svoju ruku na tú Leviho. Pohľad tento krát neodtrhol od Leviho očí. Boli upokojujúce a zároveň tak vzrušujúce.

Levi sa uškrnul "Ty dobre vieš o čom hovorím. Videl som ako sa snažíš všetko zakrývať, no vieš už dobre, že predo mnou je veľmi ťažké niečo zatajiť."

Eren zatajil dych a na krátky okamih pohliadol smerom dolu. Cítil sa trochu trápne. No v jednom mal Levi skutočne pravdu. Pred ním nič neutajíte. To Eren vedel už pekne dlho. Preto sa rozhodol ďalej nič neskrývať. ,,Hm.. Tak to máte pravdu.. Pred vami človek skutočne nič neutají." zdôraznil a presunul Leviho ruku ku svojím ústam, aby jej mohol venovať nežný, malý bozk.

Levi sa jeho bozku nebránil. "To mám.." Zapriadol a jemne sa zatriasol keď sa Erenove mäkké teplé pery dotkli jeho ruky.

Eren zotrval vo svojej činnosti. Táto nebezpečná hra sa mu začínala páčiť čím ďalej tým viac. Zapojil aj svoj jazyk. Jemne ním pošteklil jeho dlaň. Tie mierne otrasy, ktoré mu spôsoboval ho vzrušovali. Preto sa rozhodol postúpiť o level vyššie. Cez mreže pretiahol ruky, tak aby mohol do dlaní jemne uchopiť Leviho tvár a tak si ho pritiahnuť bližšie k bozku. Jemne pritlačil svoje rudé pery ne tie Leviho. Boli tak chutné a sladké.

Levia šokovalo do čoho ho Eren namočil. Ale. Nedokázal sa brániť. Musel si priznať, že sa mu to páčilo. Bolo to tak vzrušujúce. Každý Erenov dotyk v ňom vyvolal motýliky. A keď ho pobozkal na pery... Tie Erenove pery boli tak jemné, zľahka popraskané ale nežné ako dotyk páperia. Levi mu jeho sladký bozk opätoval. Cítil sa ako vo sne.

Eren sa pomaly ale isto predral jazykom cez Leviho zúbky a začal mu preskúmať jak ústa tak jazyk. Celý sa pritisol na mreže a prosil aby kapitán Levi urobil to tiež.

Levi sa zatriasol. Už to Erenove dráždenie nemohol vydržať. Schmatol Erena za golier, pritisol sa tesne k nemu, tak tesne ako mu to mreže medzi nimi dovolili a vášnivo ho pobozkal. Erenov jazyk ho šteklil v celých ústach a preto sa rozhodol opätovať mu ten úžasný pocit.

Eren sotva udýchal ten nápor slasti. Tak nakoniec sa Levi predsa len natisol na mrež a Erenovi sa taj splnila jeho túžba. Užíval si jeho vášnivý, dlhý bozk a slasťou strácal dych. Cítil na svojom stehne, že on nebol jediný kto tu bol nadržaný. *Kiež by tu nezavadzala ta prekliata mriež.* Chcel ho, veľmi moc.


Levi sa po chvíli odtiahol "Jaeger, čo si to so mnou spravil?.." zabedákal a pohladkal ho po líci. "Teraz ťa už vážne nedokážem nechať zomrieť." Povzdychol a oblizol si pery. Erenova sladká chuť ešte stále tancovala na jeho jazyku. Pozrel sa na mreže, potom späť na Erena a uškrnul sa "Vieš čo?... Vždy som si chcel vyskúšať aké je to sedieť za mrežami."
 


Zimní radovánky

16. června 2017 v 11:07 | DejWeed |  random
Shipp: Jayson x Dave
Writer's note: ako první bych rada řekla, že tenhle yaoi psál můj kámoš. Vím, na kluka trochu divný Nerozhodný ale je to boží Smějící se tak jsem si řekla, že ho musím přidat na blog. Je psaný po česky, btw proč píšu ja po česky? O_o Smějící se no to je fuk, chtěla jsem, že když je yaoi česky, mělo by být i tohle.
A ješte k týhle rubrice. Random. Zde se budou nachádzet povídky typu Random x Random (čítatel si může sám zvolit shipp) dále to budou shippy kde bude čítatel jednou z postáv a taky to budou vymyšlený páry, jako je i tenhle yaoi.
Přeju příjemné čtení Usmívající se (snáď jste si skrz mou češtinu nevyrvali vlasy S vyplazeným jazykem)

Otevřel jsem dveře a školní tašku odložil v kuchyni při stůl. Vešel jsem do koupelny kde jsem si pověsil svou bundu od sněhu. Byl už prosinec a venku to také bylo i vidět. Všude sníh , který byl až místy metr a půl vysoký.
,,Za chvíli vánoce..." pomyslel jsem si, když jsem vycházel ze sprchy. I když je zima, musel jsem si dát ledovou sprchu na probuzení. Přešel jsem do kuchyně a z ledničky jsem vytáhl oběd, který jsem si připravil den předem, a ohřál jsem ho v mikrovlnce. Sedl jsem si za stůl a začal jíst. Kvůli škole jsem se musel odstěhoval od rodičů, od ty doby moc nemluvím a ani nechodím ven. Je tady ticho a moje nálada je pod psa. Poslední ročník mi dává zabrat a nemám čas bavit se. Kde jsou ty časy když jsem s Jaysonem, nejlepším kámošem ze základky, a s ještě pár přáteli chodil ven...
,,Kdyby jsme se jenom nerozhodli jít každý na jinou střední školu." povzdechl jsem si. Naposledy jsem Jaysona viděl před 3 měsíci. Jelikož on už pracuje a bydlí na druhým konci města, tak nemá moc čas na chození ven a já se musím pořád učit.
Talíř jsem umyl a schoval do skřínky. Vešel jsem do svého pokoje, lehl si na postel tváři k oknu. Sledoval jsem vločky. Bylo mi smutno, jsem v celým bytě sám, krom Skye, mé kočky. Nakonec jsem si zapnul rádio, aby tady nebylo až takový ticho, sedl jsem si za stůl a začal se učit. I když je pátek, nejlepší bude když se budu učit každý den. O pár minut mi začal zvonit mobil. Ani jsem nepřečetl jméno volajícího a zvedl jsem se slovy:,,Ano." Z mobilu se ozval známý hlas.
,,Nazdar Dave, jsem právě na ty straně města kde bydlíš. Co kdybychom vyběhli ven? Alespoň na chvíli."
,,JayJay? Jo jasně, kde se střetneme?"
,,Zrovna jsem před tvým vchodem do domu." Po tomhle se mi rozbušilo srdce. On vážně dorazil Jay?
,,Hned jsem u tebe." Položil jsem, hned si na sebe prohodil mikinu a vyběhl ven. Při bráně postávala vyšší postava v modrý bundě, Jayson, a já se za ním rozeběhl. Hned jak jsem otevřel bránu, hodil jsem se na něho. Téměř jsem ho shodil na zem.
,,Aaagh, Dave! Ty blbče, co děláš? Hehe" Zasmál se, když jsem z něho zlezl.
,,Promiň, nechal jsem se unést." Zrudnul jsem a nebylo to od zimy. Při Jaysonovi jsem se vždy cítil tak nějak zvláštně. Vždy jsem na něm musel oči nechat. Byl o trochu vyšší ode mne, delší hnědý vlasy svázané do vysokého culíku a měl nejhezčí modrý oči jaké jsem kdy viděl.
,,Jay, pojď dovnitř. Snad nebudeme v takový zimě a bouři venku." Navrhl jsem když jsem si k tělu víc přitáhl svou mikinu.
,,Dobře.. i tak vidím, že ti je zima. Jak tě mohlo napadnout vzít si jenom mikinu?" Znova se zasmál. Vybrali jsme se, ve sněhu vyšlapaným chodníčkem, ke vchodu mého domu. Otevřel jsem a pustil Jaya prvního.
,,U mě jsi už pár krát byl. Zavěs si bundu do koupelny."
,,Jasně." Sedl jsem si do obývacího pokoje na sedačku. Když se vyšel z koupelny sedl si vedle mne.
,,Dáš si něco? Kávu nebo čaj?" Zeptal jsem se ho ze slušnosti. Je to přeci můj host, musím mu něco nabídnout.
,,V tyhle zimě bodne čaj-"
,,S rumem, že jo?" přerušil jsem ho uprostřed věty.
,,Ptáš se jako kdyby jsi mě neznal." ušklebil se na mne. Kuchyň mám spojenou s obývakem a tak jsme mohli kecat mezitím co jsem čekal dokud sevře voda.
,,Dave, tak co? Jak jde škola?"
,,Nah.. už se těším když odmaturuji. Mám teď toho hodně, nemám si kdy oddechnout. Pořád sedím při knihách."
,,To je to až tak hrozný?"
,,Jo, je. Někdy přemýšlím, proč jsem nešel na školu s tebou." Voda sevřela, zalil jsem čaj a přidal i rum. Skleničky dal na stůl a já se posadil vedle Jaysona.
,, Awww, roztomilý...- Děkuju." zasmál se. Někdy ty jeho fórky nenávidím, ale zvykl jsem si, že si dost často dělá srandu. Prostě Jayson. Aby to nebylo pitomý, pousmál jsem se.
,,Heh, tak tak. 5 let dělat ze sebe šaška a přitom být sám... A ty co? Jak ti to jde?"
,,Čeká mě povýšení, takže si tipni."
,,Gratuluji Jayi." Usmál jsem se na něj. No hned mě úsměv prošel a uhnul jsem zrakem na zem. Jay už má vysněnou práci, dokonalou přítelkyni, bydlí v perfektním domě.. a já? I když mám vlastní bydlení, rodiče jsou ve druhým městě, celé dny sedím při knihách, nemám žádný vize na práci, jelikož jsem stydlivý a bojím se oslovit každou živou duši nemám ani přítelkyni.
,,Dave? Jsi v pořádku? Co se děje?"
,,Co?- Jo, jo, jsem v pořádku. Nic- nic se neděje." rychle jsem si odpil čaje.
,,Nelži mi, vidím, že ti je smutno."
,,Není to nic takového co by ti mělo dělat starosti." Na silu jsem se pousmál. ,,Celé dny se jenom učím.. už mi to leze krkem."
,,Vím, že maturita a učení na ní je důležité, ale musíš myslet i na své zdraví. To, že jsi pořád při knihách ti moc nepomůže když budeš unavený." Chytl mě za rameno. V ten moment se mi jako by zastavil čas. Díval se na mne jeho tmavě modrýma očima. Díval se mi přímo do těch mích očí. Dech se mi zatajil. Nevím co to je, ale nechci aby to přestalo. Vždy jsem se při Jaysonovi cítil zvláštně, ale teď je to víc, o mnohem víc, intenzivnější.
,,Měl by si oddechnout. Takhle můžeš i onemocnět. Měl by si se odreagovat." V tom mě chytl rukou za zátylek a a přiblížil se mi víc k tváři. Cítil jsem na tváři jeho teplej dech. Opřel si své čelo o to mé a pořád se mi díval do očí. Bylo mi to nepříjemný, no zároveň jsem nechtěl aby to někdy skončilo. Moje mysl byla omámená a v břichu jsem cítil motýlky. Nakonec se svými rty dotekl těch mích a ve mne vybuchla bomba pocitů. Můj srdečný tep se zvýšil na maximum a já nevěděl jak mám zareagovat. Jemně mě kousl do spodního rtu. Zamrazilo mě. Nikdy bych od Jaysona nečekal, že udělá něco takového. Odtáhl a postavil se. Nechápavě jsem se na něho podíval, on se na mne usmál a zvedl mě. Namířil si to do mé ložnice. Sedl si na kraj postele a mě si usadil na nohy. Rukou mě pohladí po tváři a znova mě políbil. Jeho rty byly neskutečně měkké, hebké, teplé a hlavně sladké. Vůbec jsem se polibkům nebránil. Spíš naopak. Víc jsem se k němu přitiskl, no nezmohl jsem se na víc než na to mu obmotat ruky kolem krku. Jak jsem se víc natiskl na něho, určité partie se o sebe otřeli. Zaslechl jsem jak se zasmál. Rukou mi zajel pod tričko a hladil bříško. Jeho ruce byly jemné a ledové, ale když se mě dotýkal, cítil jsem z nich nepopsatelné teplo. Jazykem se mi předral přes zoubky a já byl jako pod vlivem drogy. Jednou rukou mě tlačil od sebe zatím co mě druhou přitahoval. Byl jsem jako v pasti a přišlo mi to vzrušující. Jeho jazyk kroužil okolo toho mého a já tak mohl cítit jeho sladkou chuť. Někdy se odtáhl a zakousne do spodní rtů. Hodně mě to rajcovalo. Po chvíli mi svlékne tričko a prohrábnul se mi prsty ve vlasech. V břiše ucítím rytmické výbuchy, jež mě rozpohybují vstříc jeho sladkým rtům. Jemně jsem jej začal líbat a on mi polibky oplácí. Jsem trochu na něj rychlý, ale snaží se mi vyrovnat, někdy až přehnat. Ne, to se mu nepovede. Nenechám ho nad sebou vyhrát. Naše jazyky kolem sebe krouží, bojují mezi sebou, snaží se jeden druhého obelstít a tím zvítězit a získat sladkou výhru. Nakonec se ode mne naposled odtrhne a přehlídne se mě. Od mích úst se přesunul ke krku, kde mi laskal kůži. Vzdechy se mi samy draly z úst. Ruce mi sklouzli na Jayové záda. Nejistými pohyby začnu jezdit brunetovi po páteři nahoru a dolů, a znova. Zrychlí se mi dech když polibky nasměřuje na klíční kosti. Po několika jemných zakousnutí mě povalí na postel na záda. V tom trochu znervózním.. Přeci jen je to můj nejlepší kámoš od dětství. Potáhnu si blíž k sobě své tričko. Jayson mi okamžitě chytne ruku a podívá se na mne.
,,Nech tě to ani nenapadne. Pokud tě to upokojí.. jsem taktéž nervózni." Znova se na mne podíval tím pohledem, při kterém se mi zatajoval dech. Jeho modrý oči a štěněcí pohled. Upustil jsem tričko a ruce dal za hlavu. Jay se vrátil ke klíčním kostem. Postupně se přepracoval až k bradavkám. Kolem jedné kroužil jazykem a druhou držel mezi prsty. Rozkoší jsem téměř explodoval. Po minutě se mi zakousl do boku. Lechtalo to a zároveň to bylo příjemný. Rukou mi přejel po břichu přičemž se přesunul o dost níž. Pravou rukou vsunul pode mne a levou zajel zezadu do kalhot, kde mě chytl za zadek. Zakousl se mi do kalhot, které následně stáhl do polovice stehen. To jistý udělal i s trenkami, čímž mi vypustil mého ptáčka, který už prosil o vypuštěný. Nakonec mě svlékl úplně a já zůstal před ním úplně nahý. Cítil jsem se trapně, pač já byl nahý a on pořád oblečený. V tom si začal odepínat gombíky na své košili. Jayson chodí posilovat a bylo to vidět. Když už i košile ležela na zemi vedle mého trika, naskytl se mi pohled na jeho vypracovanou postavu. V ten moment jsem dostal neskutečnou chuť prozkoumat každý centimetr jeho dokonalého těla. Ale hned jak jsem se po něm natáhl, hodil mě zpátky na postel. Naklonil se nade mne a věnoval mi krátký a letmý polibek na rty. Pak podešel k mému rozkroku. Chytl mi ho u kořenu a přejel jazykem po celý délce. Jemně mě zatřáslo. Asi uprostřed délky se zakousl a jazykem přecházel nahoru a dolů, pak přejel k žaludu. Trochu jej polaskal, následně strčil do pusy. Následně se znova odstrčí a postaví se vedle postele. Přes jeho kalhoty se jasně rýsoval jeho ztopořené přirození. Odepnul si opasek a já ho nedočkavě sledoval. Svlékl si kalhoty a hned na to i trenky. Konečně se mi naskytl pohled na Jayovo nahý a hlavně bezchybný tělo. Obkročmo si na mě sedl a znova se začal věnovat polibkům. Jeho jazyk prozkoumával mé ústa přičemž se začal třít o můj rozkrok tím svým. Ruky jsem mu položil na jeho záda a zarýval do jeho zad nehty. V tom se odtrhl.
,,Jemněj! Jak to budu vysvětlovat přítelkyni?" Pousmál se a podíval se dolů. Zlezl ze mne a vrátil se k mému rozkroku. Tentokrát si ho zasunul víc do pusy. Byl jsem jako v sedmém nebi. Hlavou pohyboval nahoru dolů a používal jazyk. Sliny tekly až na deku pod námi. Rukou jsem si překryl pusu, avšak moje vzdechy bylo pořád slyšet. Najednou se ve mne ocitl jeden jeho prst. Zanedlouho byly prsty už dva. Pod takovým návalem jsem si kousal spodní ret. V rozkroku jsem cítil tlak a já věděl, že už to na mne jde. Jaysona jsem chytl za čelist aby se na mne podíval. Byl jsem tak napjatý, že jsem byl v polosedu. Usmál jsem se na něj, pak zaklonil hlavu a zavřel oči. Moje vzdechy přidaly na intenzitě, už měl ve mne své tři prsty, nepřestával s nimi pohybovat až jsem se konečně udělal. Vše skončilo v jeho puse. Bylo toho hodně, něco mu i vyteklo z koutku úst. Narovnal se, prsty ze mne vytáhl a bílou tekutinu vyplul na svou dlaň. Natřel si to na svůj penis, který začal pomalu do mne zasouvat. Zatnul jsem zuby. Byl však velice něžný a nešel na to rychle. No pořád to hodně bolelo. Rukou mě hladil, no hned jsem mu ji chytl a svíral v ruce, dobře, že jsem mu ji nezlomil. Druhou rukou jsem v pěsti svíral deku, jež jsem ji křečovitě tahal k sobě.
,,V pohodě?" zeptá se mne, no vzdechnutí neudrží.
,,Hmm… au.." snažím se udržet slzy a zároveň se usměji. I když na silu.
,,Mám přestat?"
,,NE!" vyštěknu, no jeho ruku silně stisknu. V tom mi hluboce pohlédne do očí. Já se na něj víc usměji, chytnu ho za zadek a tlačím k sobě. Dostává se do mne hlouběji a když se prohnu v zádech, dostane se do mne téměř celý. Z očí mi už stékají slzy. Jay mi je setře.
,,Vážné jsi v pořádku?"
,,J-jo.. a-ach." ujistím ho. Bolí to, no když začne pomalu přirážet, bolest ustupuje a nahrazuje ji slast. Nakloní se nade mne a věnuje se mému krku. Přechází mě zimnice když slyším jeho vzdechy, jež směrují rovnou do mého ucha. Jednou rukou ho držím kolem krku a druhou mu jezdím po zádech. Cítím každý jeden pohyb a hlavně cítím to jak moc hluboko je ve mne. Zkouší se ve mne trochu pohybovat, pokaždé to jde o špetku lépe. Pomalu se dostávám do bodu, kde už začínám být v klidu a uvolněný. Teď jsou už pohyby pravidelné. Dříve pomalé, bolestivé syčení se změnilo na slastné tiché vzdechy. Oba sténáme stejně a kdykoliv se pokusí zrychlil, hluboce zalapu po dechu a jsem o trochu hlasitější. Bolest kompletně nahradila slast a já mu své nehty zarývám do zad a škrábu jej po celé jejich ploše. Pro tentokrát to už neřeší a vypadá, že se mu to líbí stejně jako mě. Narovná se a mé prsty si strká do pusy. Jemně kouše a saje. Začíná přirážet rychleji a tvrději. Sem tam vyheknu jeho jméno a on mi to oplácí neovladatelnými vzdechy a sténáním. Najednou trefí ve mne určitý bod a já vykřiknu. Jay se na mne překvapeně podívá a skouší ten bod trefit znova a znova co mě přivádí do šílenství.
Vloží pode mne ruce a posadí si mne na sebe. Obejme mě tak moc jak mu to jenom jde. Zakousne se mi do krku. Vím, že bych měl také něco udělat, ale nezmůžu se na víc než na hlasité vzdechy a výkřiky Jayhovho jména. Rozkrokem se otírám o jeho bříško, co mě nutí mu rozpustit vlasy a potahat jej za ně. Tím jsem ho odtrhl od mého krku a když se na mne nechápavě podívá, přitisknu si ho k svým rtům. Netrvá dlouho a pocítím, že se za chvíli udělám.
,,Už… už..." kňučel jsem, no v tom mě znova hodil na záda. Chyběli vteřiny…
Chytí mě pod krkem a přitlačí do matrace. Jsem v naprostým rauši. Jayové vzdechy a přírazy zesílí. Rukou mi zabloudí k mému vzrušení, jež mi začne v dlani třít. Jsem úplně mimo. Pokud takhle vypadá nebe, chci tady zůstat napořád. Chci to cítit napořád… Prohnu se v zádech a na svém těle ucítím teplé, mléčně bíle, téměř průhledné kapičky mého spermatu. Po necelé minutě následuje po mne Jay. Hlasitě vykřikne a já ucítím jak to vše do mne stříká. Cítím jak se mi vnitro naplňuje horkostí. Jay stěží dýchá. Pomalu ho ze mne vytáhne a svalí se vedle mne. Oběma tluče srdce jako o závod a sotva dýcháme. Po chvíli se nám tep a dech uklidní. Je ležím na zádech, sleduji strop a zpětně si přehrávám co se právě událo. Nastálo ticho.. takové nechutné ticho. Chci ho něčím přerušit, no nic mě nenapadá. A ani nemusí, Jay mě předběhne.
,,V pohodě?" Bože, to co ho napadlo? Jayi? Ale pravdu říci, já bych nevymyslel o nic lepší větu.
,,J-jo * hehe *.. Ty?" zasměji se. V tom se nade mne nakloní, podívá se na mne těma nádhernýma modrýma očima a dá mi polibek na nos.
,,Když jsi ty v pohodě, jsem i já." Usměje se a znova lehne vedle mne. Co teď? Právě jsem "to" dělal se svým nejlepším kámošem.. co mám dělat? Vstát a jít se umýt? Přijde mi to trapny- Jo Dave? Trapnější než to, že jsi měl právě sex se svým kámošem od dětství? Mám ho obejmout, nebo? Co nebude divný? V tom si všimnu, že se Jay posadí a začne se oblékat. No hned jak vstane, znova spadne na postel.
,,Dave? Mohl bych tady přespat? * hehe * V takovým stavu v jakým jsem, domů nedojdu." Já se pousměji.
,,Jo jasně, můžeš..."
Hlavou se mi honili pořád myšlenky jistého typu.. Proč se při Jayovi vždy cítím tak divně? Tak příjemně? A hlavně teď když jsme se vyspali.. je to tím, že ho… miluji? A zopakuje se tohle ještě

někdy?

The End Smějící se bohužel pic vám nemohu přiložit, páč je to vymyšlenej shipp

Sasunaru - Dospievanie #2

2. června 2017 v 12:39 | monn♥ |  anime
Shipp: Sasuke x Naruto
Writer's note: je tu druhá časť na želanie Candy. Toto je pre teba :3 Keď bol aj Deň detí. Tak to máš oneskorený dárek. Smějící se Včera som to už nestíhala, lebo som písala 2 poviedky. Príjemné čítanie Mrkající

Už sa pomaly schylovalo ku koncu vyučovania. S každou sekundou začínal byť bloňďáčik nervóznejší a nervóznejší.
*Zvonenie* Naruto sa tak zamyslel, že takmer vyletel z kože keď zrazu začul hlasný signál, naznačujúci koniec vyučovania. Všetci vôkol si vydýchli a na ich tvárach sa objavili spokojné úsmevy. Už to mali za sebou. Ale pre Naruta ešte len všetko začne. Celý deň nemohol z hlavy dostať rannú neprijemnú skúsenosť. Taký šok ešte nezažil. A desivejší bol aj fakt, že sa mu to čiastočne páčilo.
Spolužiaci sa rozutekali a do minúty ich nebolo. Veď piatok.. Každý chce byť rýchlo doma. Naruto ostal sedieť na stoličke ako prilepený (pamätáš Candy? Cítim sa prilepená).
,,Čo ty nikam nejdeš? Myslel som, že zdrhneš ako prvý." postavil sa Sasuke pred jeho lavicu a dal jednu ruku v bok. Naruto len zdesene, pozeral a ani len hláska z neho nevypadla.
,,*Heh* No nevadí.. Aspoň som ťa nemusel nahánať. I keď honička by mohla byť celkom vzrušujúca, dnes som nejaký lenivý." dodal a mierne sa usmial ako najväčšie neviniatko, ale všetci dobre vieme čo mal v pláne ďalej.
,,Hm? Čo sa stalo? Zjedol si si jazyk?" zasmial sa. Naruto stále neprehovoril. Sasuke sa začal obzerať po triede.
,,Ale tu nechali bordel.. Nechcel by som tu upratovať po nich." povedal a zrak uprel na Naruta. ,,Mali by sme ísť. Nechcem aby drahá pani upratovačka videla niečo čo vidieť nemá." vyškeril sa a už aj jeho ruka vyštartovala po Narutovi, že si ho odvedie preč. Vtedy akoby do Naruta oderilo a on sa rozbehol z triedy. Sasuke sa pousmial. *Tak predsa honička? Čo už..* rozbehol sa za ním. Naruto bežal širokou chodbou prvého poschodia. No pri schodoch zastal.
,,Do riti." chodba na prízemí bola preplnená deckami. Tade nemá šancu sa prepchať. Sasuke už bol na dohľad a šprintom si to smeroval k Narutovi. Ten v okamihu vyštartoval a najbližšie zahol do chodby kde sa choval na wc. Sasuke sa potešil. Presne tam chcel ísť, pretože na tieto wc skoro nik nechodil. Vošiel dnu, kde sa Naruto už krčil v rohu na konci. Vedel, že urobil blbosť keď tam zahol, tak schovávať sa bolo márne. Sasuke sa usmial a bez slova podišiel k chlapcovi. Dal sa na kolena.
,,Mám ťa." naklonil sa k jeho tvári a rukami sa zaprel o stenu. Venoval mu dlhý bozk. Chcel ho odsrčiť a utiecť čo najďalej. Ale hneď si to rozmyslel keď Sasukeho ruka zablúdila do jeho nohavíc. S ťažkosťou vzdychol keď mu prešiel po jeho úde. I keď si to nechcel priznať, páčilo sa mu to, čo aj naznačovala hrča v rozkroku. Sasuke si kľakol pred Naruta, v zuboch stisol zips a šikovne rozopol nohavice. Trochu ich stiahol a vyslobodil jeho vzrušené prirodzenie. Naruto zčervenal. Sasuke si ho jemne uchopil pri koreni a začal po ňou jemne prechádzať jazykom. Naruto ticho zdychal. Vzal si ho do úst a postupne začal zasúvať hlbšie a hlbšie. Hlavou začal hýbať dopredu a dozadu, prstami hladil okolité miesta a občas jemne kusal. Narutove vzdychy začali pomaly ale isto silnieť. Po chvíli skríkol rozkošou a Sasukeho ústa zaplavila biela tekutina, ktorú bez problémov prehĺtol. Vstal a začínal si rozopínať nohavice. Naruto len ticho stal a prizeral sa. Cítil sa trochu trápne a nepríjemne. Ale chcel to. Sasuke si ho otočil chrbtom a bez prípravy začal pomaly zasúvať. Naruto sa chvíľu zvíjal ale už to nebolo tak zle. Chvíľu počkal kým začal prirážať do jeho drobného telíčka. Narutovi sa podarilo uvolniť a oddal sa Sasukemu. Hlasno vdychali a vykrikovali vzrušením. Sasuke raz zrýchlil, potom zas spomalil. Po chvíli už cítil, že to príde.
*Tentokrát to už bude...* zaťal zuby a dosiahol vrcholu. Všetko vystriekol do Naruta. Ten naposleny vykríkol slasťou a ticho vyslovil ,,Sasuke..." Sasuke mierne zčervenal a opatrne ho z neho vytiahol. Rychlo sa obliekli a bez reči opustili škole. Nebolo treba nič vrarieť, pretože obaja cítili to isté a dobre to vedeli. Že sa vzájomne už dlho milovali. Len si to neuvedomovali. Až doteraz.
The End :3
Trochu moc presladené ale nevedela som ako inak to ukončiť

Happy birthday Usagi-san

1. června 2017 v 23:01 | monn♥ |  anime
Shipp: Usagi x Misaki (Junjou Romantica)
Writer's note: taak kedže dnes máme deň detí Smějící se ja rozhodne oslavujem i keď som už 17 ročná kobyla XD, rozhodla som sa napísať nejakú krátku poviedočku :3 je to z anime Junjou Romantica a taktiež sa jedná o yaoi anime, ako aj Love Stage. Tiež doporučujem Mrkajícízaujímavý, romantický a aj zábavný príbeh. Má 3 série po 12 častí (+ ova 2x myslím) a momentálne netrpezlivo čakám na 4 Smějící se do textu vložím aj pár zátvoriek s vysvetlívkami pre tých čo náhodou anime nepoznjú. Príjemné čítanie Usmívající se

Pomaly otvoril dvere luxusného bytu. Svoju školskú aktovku položil pri stenu na chodbe.
,,Usagi-saaan! Som doma." zvolal.
*Možno ešte spí.. Včera zas písal až do noci.* mykol plecami, keď sa nik neozval. Aj keby bol doma a spal nepôjde ho skontrolovať. A budiť ho už vôbec nie. Už pár krát to urobil a moc dobre to nedopadlo. Pri tejto vzpomienke ho mierne ztráslo. No nieriešil to dlho. Musel ešte pripraviť večeru. Vyzul sa a vošiel do priestrannej miestnosti, ktorá bola obývačka spojená s kuchyňom. Porozhliadol sa.
,,*Huh* Darčeky?" začudoval sa, keď zbadal všade vôkol seba veľké krabice zdobené stuhami, položené na zemi. Stôl zas zdobili vázy s prenádherne farebnými kyticami.
*Hm? Niečo mi uniklo?* pristúpil k jednej z krabíc a zrak uprel na lístoček pripojenom na stuhe. Pre koho to je?
,,Usami Akihiko...HUH?! Ja som zabudol! Usagi má dnes narodeniny! Nie nie nie..." začal nervózne pobehovať hore dole miestnosťou.
*Čo teraz? Mám mu isť niečo kúpiť? Ale ešte som nemal výplatu! Tak čo? Večera? Nie, to nestačí, musím mu niečo dať.* zastal na mieste a sklonil zrak.
,,Zase som zabudol... On na moje narodeniny nikdy nezabúda." povedal smutne do ticha. Zrazu si kútikom oka všimol papier, ktorý ležal na stole.
,,Na chvíľu som si požičial Akihika (*Akihiko Usami = Usagi Mrkající) Snáď sa nebudeš hnevať čiperka. -Isaka-"
*Isaka? Tak potom šiel Usagi asi na nejakú párty. Hm... Nikdy to nemal rád.. Isto sa vráti domov v hroznej nálade.* papier odložil bokom. Poobzeral sa ešte po darčekoch. Kto každý mu vlastne poslal darček? Prezeral jeden po druhom. Našiel medzi nimi aj darček od svojho brata a aj od Aikawi. Dokonca aj jedna kytica bola od Usagiho brata, ale to isto zas poslala jeho sekretárka ako pozornosť. Oni dvaja sa totiž moc v láske nemali. Nakoniec narazil aj na darček od Isaki. Okrem lístočku bol pod stuhou tesne pri mašli zastrčený aj menší odkaz.
,,Tu máš niečo pre tvojho zajačika. Snáď si s tým užijete veľa zábavi."
*Prosim?* vedel že by nemal ale predsa len otvoril darček. Takmer mu oči vyleteli z jamok, keď odrazu v ruke zvieral erotický kostím s motívom zajačika.
,,Isaka-san! Čo to má znamenať!" hlas sa mu zachvel zlosťou.
*Hm.. Prečo?... Isaka, prečo?* kostím si začal pozorne prezerať a ohmatávať.
*Myslím, že medvedí motív by sa mu viac páčil. Vyzeral by som ako Suzuki-san (*Usagiho plyšový medvedík).* jemne sa začali jeho líčka sfarbovať do červena.
*Huh?! Čo to...? Na čo to zas myslím? Je jedno aký je to kostím. Aj keby to bolo neviem čo.. Toto na seba nedám! Nikdy!* pomyslel si a v tú ráno kostým šmaril o pohovku.
*Tak nič pripravím večeru, zablahoželám mu a neskôr mu niečo kúpim.* rozhodol sa a smeroval si to ku kuchynskej linke. No stále ho to pohľadom lákalo ku kostýmu na gauči.
*Hm... Nie nie.. Len večera..* začervenal sa ešte viac a otočil chrbtom k pohovke. No hneď na to sa zvrtol na nohe a kostým si opäť vzal do ruky.
"Ale.. Možno len skúsim." povedal si pre seba a začal sa vyzliekať. Po dlhom zápase s obliekaním, bol úzky kostým už na svojom mieste. Už len nasadiť čelenku s uškami. Čelenku zovrel v ruke. Prešiel na chodbu kde sa nachádzalo veľké zrkadlo. Zahladel sa doň a nasadil si uška. Červenal sa ako rajčina.
*No pekne.. To teda vyzerá... Ale vlastne to ani nie je tak zle..* skonštatoval keď sa pozrel ešte raz.
**Hehe* vlastne mi to celkom pristane. Vyzerám dobre Úžasný* popýšil sa a začal sa krútiť a prezrať v zrkadle. Najviac ho zaujal zajačí chvostíček. Ta malá huňatá gulôčka bielej farby mu proste nedala pokoja. Bola mäkká a jemná, stále sa s ňou musel hrať. Potom sa zas obdivoval v zrkadle a ani sa nenazdal a už aj sa dvere otvárali.
,,Ahoj, som do-" vošiel dnu Usagi. Ešte len prišiel a ono ho už čaká takéto prekvapenie.
,,Ááá! Usagi-sááán!!"
Taaak to by sme mali prvú časť Mrkající v prípade záujmu napíšem aj pokračko, už aj s yaoi-íkom Smějící se a veď ja to tak či tak dopíšem XD len dnes už nebol čas lebo som dopisovala aj tu ytberskú s Peťanom a STNom S vyplazeným jazykem

Pod vplyvom alkoholu

1. června 2017 v 21:11 | monn♥ |  youtube
Shipp: Peťan x STN (čítaj Sten)
Writer's note: Opäť prosím fanúšikov Peťana a STN aby ma nepreklínali. Aj ja som Peťanova fanúšička. Mrkající Btw bude tu veľa nadávok. Obvykle sa snažím nadávky vynechať, ale alkohol a neslušne slová proste k Peťkovi a STNovi patria. Aj ich slovník je dosť slangoví a jedinečný tak ho použijem. Snáď mi to prepáčite. Smějící se A ešte taká maličkosť. Peťan a STN sú český ytberi, takže to čo hovoria bude v češtine. Tak sa ospravedlňujem, ak tam budú chyby. Prajem príjemné čítanie.
Dej: Chlapci sa nám na streame trošku napijú a roztočia to jak sa na yaoi patrí :3

,,Naléééj *hehe*." štuchol STNa a ukazoval na prázdnu sklenku.
,,Hele kámo, ale brzdi trocha. Točíme stream vole." Upozornil ho STN zatiaľ čo mu dolial pohárik vodky.
,,Ale nemel furt a dolej vodex, ty kurvo." povedal podnapite a len čo mal naliate už aj to do seba hodil.
,,Ty vole. Jenom to do tebe padá *haha*." zasmial sa a tiež sa napil.
,,Kurva! Další donate, seru na to!" zodvihol sa zo stoličky a odišiel sa schovať za záves, ktorý bol miesto dverí v jeho novom štúdiu.
Čítanie popisu pri donate: ,,Nazdar hoši, Peťane sleduji tě už hodně dlouho, miluji tvoji tvorbu a videa se STN jsou nejlepší. Tak na zdraví." dočítal a zobral poháre. ,,Takže děkujeme Monče, která nám poslala donate 200 korúnek. Ááá my to jdem zapít." vyškeril sa. Peťan vyšiel zo svojho úkrytu a skleslo si sadol.
,,Proč? Proč? Dělá vám to dobře? Vidět mě takhle vožralého."
,,Tady." ponúkol mu STN pohárik.
,,Ty vole... Proč to kurva děláme?!"
,,Na zdraví Peťane." povedal a štrngli si. STN do seba šupol ďalší pohár tvrdého alkoholu.
,,Ty vole! Peťko však mi už vypili 1 láhev." chytil ho za rameno a zatriasol prázdnou fľaškou pred kamerou.
,,A ja kokot, koupil ještě jednu..." povedal a STN zatiaľ vyhodil prázdnu fľašu a rovno otvoril ďalšiu, keďže prišiel aj ďalší donate.
,,Ja seru na to Peťane. Vždyť tohle je už- Jsme tu jenom půl hodiny a my už vychlastali jednu láhev."
,,Jo serem na to. Tak se mějte, čusák!" zakričal do kameri.
,,Čaute." usmial sa STN a prerušil live stream.
...
,,Volééé! Ja su nalitej jak hajzl." posťažoval sa Peťan a vyvalil sa na pohovku.
,,Jo, fúúú... ja také... Co těď? Co těď Peťko?" vyškeril sa a vyšvihol sa nad Peťana na gauč.
,,A co bys chtěl jako dělat? Helé, jsi teplej, nebo co?" opýtal sa keď sa STN spustil na neho. ,,Zlez ze mě ty šuline, jsi těžkej jak kurva." odstrčil ho aby sa mohol zodvihnúť.
,,Fúú,mě se navaluje." Peťan si položil ruku na svoju hruď.
,,Ne, že zbluješ gauč."
,,Ah, ne ne, je to dobrý." povedal a sadol si na kraj. STN si ľahol a hlavu si položil na Peťanove nohy.
,,Sakra neválej se po mě, ty buzno!"
,,Klídek Petře, dýchej." povedal provokatívne a potiahol si z elektronickej cigarety. Dym vydýchol Peťanovi do tváre.
,,Zase huliš tu kokotinu, ty zmrde? Ti to vyhodím von oknem."
,,Ále Petře *hehe*."
,,A dost!" zdvihol sa a následne STNa zaľahol. ,,Dej sem tu píčovinu!" zakričal a vytrhol mu e-cigaretu z ruky.
,,Ale Petříku ♥ co se čertíš?" podpichol ho a pleskol cez zadok.
,,Tak jo, ty homošskej zmrde. Pak téééhdy bude po tvém." povedal ožrato a začal sa svojim rozkrokom otierať o STNov. STN sa len usmial a užíval si to. Bol tak naliaty, že si ani neuvedomoval čo sa deje. Peťan mu zašiel rukami pod triko a začal ho obchytkávať na hrudi a brušku :3 Jemne ho škrabkal. Tričko mu vyzliekol. Zatočil s ním a potom ho odhodil. Aj on sám takmer odletel.
,,Vole! Teď jsem se dobře zatočil."
,,Co Petříku. Pozor na to, nechci aby ses poblul."
,, Neboooj. Jsem v pořádku. Já.. to zvládnu. Ja su expert na to." po krátkej chvíli nezmyselného ožraneckého blábotania, ktoré nedávalo sebemenší zmysel, sa Peťan opäť vrátil k úchylnostiam. Začal jazykom prechádzať po STNovom nahom brušku ( ja to slovo milujem RozpačitýSmějící se). Rukami ho chytil za pás aby sa toľko nevrtel. Presunul sa vyššie a začal láskať jeho krk. Lízal ho a hrýzol. Po chvíľke sa na STNovom krku začali objavovať malé modré fliačky. STN ticho vzdychol a nechal sa híčkať Peťanom. Peťan sa rýchlo vyzliekol. Nechal si na sebe len trenky a rychlo sa vrátil k STNovi. Stiahol mu nohavice. Vtáčik sa mu už zdvíhal, ale ešte nebol celkom v pozore.
,,Asi si to přehnal s tím chlastem, ty šuline. Se ti ani postavit nemůže." povedal Peťan a zadíval sa na STNov rozkrok.
,, No ty na tom nejsi o moc líp, ty kurvo." štuchol Peťana jemne do penisu. Peťan sa zasial a obkročmo si na STNa sadol.
,,Tak abychom na tom zapracovali." povedal a začal sa trieť svojim rozkrokom o STNov aby ich vzrušil. STN sa tiež zapojil a taktiež sa začal vrtieť aby trenie zintenzívnel. Po chvíli obšuchovania a vzdychania boli ich vtáčiky v pozore pripravený. Peťko sa usmial a stiahol STNovi trenky. STN ticho vzdychal a dýchal trhane. Peťan si jeho mierne utrpenie užíval, ale nie na dlho. Nemohol si dovoliť ho len jemne dráždiť, pretože sám bol rozdráždený a potreboval si rýchlo pichnúť. Tak si stiahol aj svoje trenky.
,,Sakra. Nevím kde jsem dal lubrikant... Jestli ho vůbec i mám."
,,Ále Petře kašli na to... ani kondómi na kokóty není třeba." Peťan len pokrútil hlavou a rozhodol sa začať. Zaujal polohu. Aj STNovi pomohol nájsť tu správnu a čo možno najpohodlnejšiu. Chytil STNa za stehná a miene mu zodvihol nohy. Nadýchol sa a pomaly začal zasúvať. STN zaťal zuby od bolesti. Ale dalo sa to zvládnuť, keďže bol otupený alkoholom. Peťan slastne vzdychol. STN bol tak úzky. Nie je divu, veď Peťan bol prvý. Chvíľu čakal a potom začal pomaly prirážať. Obaja hlasno vzdychali a ťažko sa nadychovali. Peťan zrýchlil, ale zatiaľ mierne. Vzal STNov penis do ruky a začal ho uspokojovať. STN sa pomaly nemohol ani nadýchnuť.
,,*Hehe* Co pak, co pak?" doberal si ho Peťan ,, Už ti není do smíchu." povedal a pokračoval v uspokojovaní seba aj STNa. Pak zrazu STN ucítil známy tlak v rozkroku. Vzdychy mu intenzívneli. Vykríkol slasťou a urobil sa. Spermiami pokropil svoje aj Peťanove bruško. Peťan ďalej pokračoval. Odhodil svoju čapicu a prehrabol si vlasy. STNa chytil za boky a poriadne zrýchlil. Nakoniec sa aj on urobil a STNovi poriadne premazal anus. Vystúpil z neho a obaja sa odobrali do kúpeľne. Po dlhej teplej sprche si šli ľahnúť.
Ráno...
Peťan sa preberie vedľa polonahého STNa. Všetko si pamätá.
,,STNe." štuchne do neho no nič ,,STNe!"
,,Hm...co je? Neotravuj chcu spát." zabručal a prikryl sa až po uši.
,,Hele STNe...pamatuješ si co se včera stalo?" opýtal sa a odokryl ho.
,,Ne... vůbec." pozrel sa na Peťana ,,Proč?" zadivil sa.
,,Pane Bože! Ježiš Kristus z Nazaretu, proč já nemám okno?!!" (*okno= výpadky pamäte pri opilosti)

Cukráreň

23. května 2017 v 20:25 | monn♥ a Candy |  youtube
Shipp: Gogo x Selassie
Writer's note: nová podrubrika Usmívající se sem budem dávať yaoi s youtubermi, bože čo som to za človeka XD v každom prípade užite si poviedku a fanúšikovia Goga a Sláža, nepreklínajte ma S vyplazeným jazykem Poviedku som písala spolu s mojou kamoškou Candy Usmívající se (pravé meno nepoviem S vyplazeným jazykem to si zistite), ktorá tiež píše poviedky, ale ona je skôr na dielovky Smějící se Tak snáď sa vám bude páčiť
Varovanie: Hardcore (ale to asi každá moja poviedka Smějící se), trúfate si? Je to len na vás Mrkající

,,...like-ujte, komentujte aaa... usmievajte sa. Big up uuuuu." dopovedal a tým ukončil svoje nahrávanie.
,,Ah..konečne voľno.." povzdychol si len čo obrazovka počítača zhasla. Oči ho už pálili z jasného svetla, tak si išiel ľahnúť. Potreboval odpočinok, hlavne sa na zajtra dobre pripraviť. Čaká ho veľa práce so strihaním a úpravou. Viečka mu už pomaly padali, no len čo sa zavreli, bol nútený ich znovu otvoriť.
*Bože to kto mi čil volá?* pomyslel si a došiel k stolíku na ktorom ležal mobil otočený displejom dolu. Pozrel na obrazovku. Gogo.
*Bože čo zas chce?* otrávene zdvihol hovor.
,,Čo chceš Dano? *O 10 večer?*"
,,To žiadne ahoj? Chcel som, že mám prístup do jednej cukrárne.. že či by sme im nespravili trochu škrt cez rozpočet. Všetko im to vyžrať, ak ma chápeš. * hehe *"
,,*Hehe*" zasmial sa Selassie ako to on najlepšie vedel. ,,Bože... Smúsa ma ozaj pravdu. Ty si hrozný kokos.. Tak dobre, kde sa stretneme?"
,,Že by hneď? Som pred tvojím vchodom. Čakám ťa. A nech ti to netrvá. *hehe*" Dano položil a schoval mobil do vrecka. Oprel sa o stenu a čakal na Sláža. Ten sa rýchlo prezliekol a dredy si zopol do copu. Hodil na seba mikinu, obul sa a rýchlo vybehol von.
,,No čo Danko ideme *hehe*" vyškreril sa a strčil ruky do vreciek čakajúc na odpoveď.
,,Si piš." Odpovedal Daniel sebaisto a obaja sa vybrali do mesta. Cestou sa zhovárali o dnešnej YouTube scéne. Naraz Daniel zastal pri menšom obchode.
,,Sme tu." zahlásil a z vrecka vytiahol zväzok kľúčov. Odomkol a otvoril dvere.
,,Vaše veličtenstvo Matej ,Selassie' Slažanský, vítajte v sladkom kráľovstve. Môžete ti si dať všetko na čo máte chuť." Jak to Daniel a.k.a. Gogo dopovedal začal sa smiať a obaja vošli do cukrárne a zavreli dvere. Selassie sa pousmial a priateľsky štuchol Goga do ramena.
,,No čo Danko, čo dobrého si dáme *hehe*" zasmial sa a rozhliadol sa po miestnosti, čo všetko sa tam vlastne nachádza.
,,Hm.. Že by nejakú čokinu??"
,,*Hmmh* Daj si čo len chceš." povedal Gogo a vybral do zadného priestoru, skladu, kde našiel niečo veľmi zaujímavé.
,,Slažo, poď sem, tomuto neuveríš." vykríkol.
,,Kde si zas zaliezol?" vykríkol Slážo, odlomil si tabličku čokolády a vybral sa za Gogom.
,,Čo je Danko? Čo si našiel- Ty kokos!!" zavrešťal Slážo až Gogo takmer ohluchol.
,,Tak toto som v živote nevidel.. Vaňa plná pudingu a ešte k tomu malinový!" Gogo si nabral na prst a ochutnal.
,,*Mňam* No.. snáď nebude nikomu prekážať, keď si trochu toho pudingu dáme *hehe*" Daniel sa škodoradostne zasmial a nabral si do dlane ružový puding. Keď sa Slážo ohliadal, Gogo využil príležitosti a hodil do neho trochu pudingu.
,,Grrrr, Dano!" zakričal Slážo a hneď si nabral hŕstku pudingu aby Gogovi vrátil úder. Puding zasiahol svoj ciel a trafil Goga do tváre. Selassie sa rozrehotal až sa musel oprieť o vaňu aby tento záchvat zvládol prekonať. No toto mu nestačilo. Schmatol Goga a mal v úmysle ho hodiť do vane.
,,Tak poď Danko, treba sa okúpať." zlomyseľne sa usmial. Už aj bol Gogo vo vani. Slážo sa usmial a vliezol si k nemu.
,,Slážo!" Zvrieskol Gogo a zotrel si puding z tváre.
,,Tak toto ti vrátim." škodoradostne sa zasmial a Slažovi strčil hlavu do pudingu. Keď sa Slážo vynoril, Gogo mu s ospravedlním zotrel z tváre puding a následne sa mu priblížil k tvári.
,,Ugh! Gogo! Si normálny?! Vieš čo to bude dostať puding z vlasov??!" zasyčal mu do tváre a s odporom sledoval svoje ruky celé ružové od sladkej hmoty, v ktorej práve sedel, a ktorá mu siahala až po hruď.
,,*Začínam ľutovať, že som sa dal nahovoriť.*" pozrel na Goga, ktorý ho hypnotický sledoval.
,,Čo ma očumuješ? Dávaj ideme preč, už ma to nebaví." povedal a už sa aj dvíhal.
,,Ešte len teraz sme sa sem dostali.. nikam nejdeme!" Potiahol Slaža späť do vane a viac sa na neho nalepil.
,,Vieš si predstaviť koľko práce mi dalo zohnať cukráreň? O tomto pudingu som nevedel.. no treba ho využiť." Povedal takmer ho nebolo počuť. V tom Gogo dal Slážovi francuzáka.
Selassie neveriacky zazeral. Dobre, že mu oči nevypadli z jamôk. Chcel mu jednu drbnúť po tej sprostej hlave aby dostal rozum. Ale jeho ruky pevne zvieral Gogo. Hýbať sa bolo nemožné v tejto hmote a navyše prilahnutý Gogom. Dokonca ani kričať nemohol, pretože mu v tom bránil jeho jazyk, ktorý sa mu predral až so úst, ktoré mu nenásytne plienil a bol schopný zájsť až ďaleko do hrdla, len aby jeho vlhké a sladké ústa preskúmal čo najdôkladnejšie. Gogová ruka pomaly zablúdila Slážovi pod tričko. Jemne a dôkladne prechádzal Slážovi rukou po hrudi. Jeho prsty tancovali a preskúmavali každý jeden milimeter Selasieho hrude. Ani sa nenazdal a už Slážové tričko od ružového pudingu ležalo na zemi.. Prsty sa nenápadne posúvali nižšie až došli až tam dole...
,,Gogo nie!" zakričal len čo sa mu podarilo odlepiť od Gogových úst. Stále nemohol uveriť čo sa to deje.
,,Gogo, ty- Ah~" chystal sa Goga zahrnúť množstvom nadaviek. Avšak len čo Gogo prešiel prstami po celej dĺžke jeho penisu, jeho ústa neopustilo nič iné než slastné a zatiaľ tiché stony.
,,G-go-go..Ah~" pokusil sa opäť prehovoriť, no márne. Gogo si vyzliekol tričko a znova sa vrátil k Slážovím ústam. No netrvalo dlho a začal sa venovať jeho krku. Postupne mu tam zanechával malé fliačiky. Čím viac ich tam bolo, tým viac sa posúval nižšie a nižšie. Sladká tekutina mu nevadila, zadržal dych a ponoril sa...
,,Počkaj! P-po-Ah bože!~" vykríkol len čo Gogo vzal jeho úd do úst. Pevne sa chytil bokov vane, nohy roztiahol a snažil sa uvoľniť. To napätie ho išlo zabiť a slastné, teraz už hlasné výkriky rozkoše sa rozplývali po celej miestnosti. Avšak tento pocit slasti sa rýchlo skončil len čo sa Gogo potreboval nadýchnuť. Hneď ako sa Daniel nadýchol a hneď sa vrátil k orálnemu uspokojovaniu Sláža. Jeho prirodzenie sa snažil zasúvať čo najhlbšie do krku. Snažil sa vydržať čo najdlhšie bez dychu, no nebolo treba. Gogo ucítil ako mu ústa zaplňuje niečo teplé a horké. Vynoril sa a z úst mu stekala dole biela, takmer prehliadna hmota. Tentokrát znova nepremýšľal a vyzliekol Selassiemu aj gate. Gogo sa škodoradostne zasmial
,,Gogo!" zvrieskol, keď videl ako odhadzuje jeho gate bokom.
,,Danko prosím... Ja nechcem, j-ja chcem isť domov." povedal a znepokojene sledoval bielu tekutinu v okolí jeho úst. Až mu prišlo nevoľno.
,,Dano mne je zle!" zvrieskol a radšej uhol pohľadom len aby sa nemusel dívať na tú bielu vec, ktorá mu najviac bila do očí.
,,*Bože prečo tu ešte vôbec som. Prečo proste neutečiem?*" pýtal sa sám seba a nadával si prečo bol taký hlúpy, že sem šiel. Keby len mohol zdrhnúť, ale nohy akoby ho prestali počúvať.
Daniel nepočúval Matejové prosby a taktiež si dal dole gate, boli mu totiž už dlhšiu dobú príliš tesné. Avšak ani teraz nečakal a pomaly mu ho tam začal zasúvať.. ten puding bol fakt dobrý lubrikant.
Selassie vykríkol ale skôr prekvapením, než bolesťou. Ale bol to fakt nepríjemný pocit mať anál plný pudingu a veľkého cudzieho telesa, ktoré tam vôbec nemá čo robiť. Selassie zaťal zuby a snažil sa robiť všetko preto aby z neho nevyšli zvuky rozkoše, keď Gogo začal prirážať. Ten ho jednou rukou držal pod krky a druhou sa pridržiaval vane. Prirážal tak silno ako sa len dalo. Slážo však nabral odvahu a snažil sa Goga odstrčiť, no keď Daniel narazil penisom na prostatu, Slážo vykríkol jeho meno a odstrkovanie sa zmenilo na vlastnú onaniu. Netrvalo dlho a Selassie pocítil horkosť, ktorá zaplavila jeho útroby. Vtedy jeho telom prešla neopísateľná vlna radosti a slasti. Bolo to ako elektrošok. Rýchlo to prišlo a rýchlo aj odišlo, no v tú sekundu akoby sa zastavil čas a trvala večne. Selassie pokračoval v uspokojovaní, zatiaľ čo Gogo ho z neho vytiahol a ťažko dýchal. Selassie sa priviedol k vrcholu a unavene padol. Oprel si hlavu o okraj vane a rozdýchaval sa s prižmúrenými očami. Keď zrazu počul blízko svojho uška ,,Matej milujem ťa". Zadychčaný otvoril oči a nervózne sa rozhliadal. Bol vo svojej izbe. Po chvíli, keď už sa skoncentroval si uvedomil, že to celé bol len sen... presnejšie nočná mora.
*Pane bože... To čo bolo...* rýchlo skontroloval displej svojho telefónu. Bola už hlboká noc. Ale do postele sa vrátiť nemienil, nie po takomto sne.
Ak si to dočítal až sem.. tak prajem tie najsladšie sny...



Ryouma-kun~

22. května 2017 v 9:37 | monn♥ |  anime
Shipp: Ryouma x Izumi (Love stage)
Writer's note: Love stage je samo o sebe yaoi anime Mrkající doporučujem pre začiatočníkov Nevinný nemá to veľa epizod, je to zábavné a romantické <3
Aj lepšie pochopíte poviedku Mrkající
A btw toto som napisala v škole Líbající čo už v škole sa píše najlepšie S vyplazeným jazykem

,,Rei-san.. Kde je zas Izumi?"
,,Kde by asi tak mohol byť Shuogo? Zas je zavretý vo svojej izbe a čmára to niečo, čomu on hovorí manga."
...
*Konečne mám to nakreslené. To trvalo.. Už ma boli ruka.* pomyslel si a odpil si zo svojej kávy aby doplnil stratenú energiu. *Heh.. Tento rok už určite bude cena mangaky (človek čo kreslí mangu) moja *Hihi** usmial sa a pritisol si svoje kresby k hrudi. Mangu miloval a stať sa mangakou bol jeho veľký sen. Chcel kresliť mangu, to ona ho na to priviedla. Ona, Lala-Lulu, kreslená anime postavička, ktorú platonicky miloval. Má jen plnú izbu.. Plagáty, figúrky, plyšáci ba aj vankúšik jej životnej veľkosti. Avšak v poslednej dobe na ňu už nejako zabúdal. Dnes už je len niečo ako imaginárna kamarátka, pretože si našiel celkom novú lásku. A tentokrát to nebola len platonická nereálna láska. Jeho láskou bol mladý chlapík Ryouma. Bol herec a už su to celé 3 roky, čo sa po prvý krát stretli.
**Hehe* keď si dnes spomeniem na to natáčanie, je mi do smiechu, i keď vtedy mi skôr bolo do plaču, veď si aj pamätám ako som sa zavrel do šatne a fňukal... *Hehe* ale nebyť toho, nikdy by som nespoznal jeho...*
,,*Klopanie* Izumi si tam?" spýtal sa spoza dverý Rei.
,,A-ano." odpovedal rýchlo.
,,Máš návštevu."
*Návštevu?* zadivil sa a už aj schovával svoju mangu, predsa to nebude ukazovať, ešte mu niekto ukradne nápady, alebo kresby samotné. Dvere sa otvorili.
,,Ryouma je tu." oznamil Rei a odišiel.
,,Ahoj Izumi-san! Tak čo chýbal som ti?"
,,Ryomu-kun~" rozbehol sa za ním, aby ho objal.
,,Kde si bol tak dlho? Nevidel som ťa asi 2 týždne." spýtal sa Izumi opatrne a žmurkol na neho svojíme krásnymi žlto-fialovými očami.
,,Prepáč Izumi, mal som toho veľa, stále sa niečo natačalo... Ale dnes mám deň voľna tak som prišiel za tebou, pozrieť ťa." Izumi mu venoval rozkošný úsmev a objal ho ešte vrúcnejšie ako predtým.
,,Tak, ako sa máš?" spýtal sa Ryouma a posadil sa na Izumiho postel.
,,Super! Na konci mesiaca je opäť súťaž mangy
,,Jasne!" zaradoval sa a hneď mu aj strčil do rúk svoje skici. Ryouma si ich začal prezerať. Bol prekvapený. Nebolo to majstrovské dielo, ale celkom to ušlo. Bolo vidieť, že urobil veľký pokrok.
,,Páni Izumi, to je úžasné. Oveľa si sa zlepšil, tento rok ťa určite vyberú." venoval mu úsmev a položil skice bokom. Izumi sa začal červenať a nervózne pohupovať.
,,A ako sa maš ty? Ryouma-kun?" spýtal sa po tichu.
,,Ah.. Nič moc, v práci to bol blazninec a chaos. Chýbal si mi.. Ale teraz keď som s tebou, už je mi dobre. Pri tebe zabúdam na všetky starosti."
,,Ryouma...*Mi-milujem ťa. Milujem.. Hrozne moc. Tvoju tvár, úsmev, telo, povahu... Všetko.*" Izumi prevalil Ryoumu na postel a skočil naň.
,,Izumi!"
,,Aj ty si mi chýbal Ryouma-kun..." šepol mu do ucha a snažil sa zadržať slzy. Vedel, že Ryouma neznáša keď plače. Bolí ho vidieť slzy v Izumiho očiach. Ryouma sa posadil a uchopil jeho tvaričku do svojích mužných ale jemných rúk. Vtisol mu jemný bozk na pery. Izumi mu bozk opätoval bez sebemenšieho odporu. Nežná pusinka sa pomaly zmenila na vášnivý a hlboký francúzsky bozk, krorý dlho pretrvával. Ani jeden z nich sa nechcel odpojiť od toho druhého. Nakoniec však bozk prerušili a zahladeli sa do očí toho druhého.
*Nikdy sa neviem vynadívať na tie jeho krásne žlto-fialové oči... Sú tak magické.* Izumi obkrútil svoje ruky okolo Ryouminho krku a venoval mu malú nežnú pusu. Ryouma začal jeho krk zahalovať svojími jemnými pusinkami. Láskal ho a jemne hrýzkal. Pomaly mu prevliekol tričo cez hlavu aby mohol poláskať jeho pekné kľučné kosti. Len čo sa trička zbavil hneď sa aj na ne vrhol. Bozkával ich a lízal. Miloval Izumiho. Jeho drobné telíčko sa pod náporom Ryoumi celé tráslo. Ryouma postupoval nižšie aby poláskal bradavky. Jemne po nej prešiel jazykom a nasledne ju nasal medzi pery. Izumi ticho zavzdychal rozkošou a prehol sa oproti nemu. Ryouma sa presunul k druhej bradavke. Keď sa pohrál aj s ňou nasledoval nižšie. Za pomoci bozkou prešiel cez bruško :3 a podbruško. Položil so na postel a opatrne mu stiahol nohavice aby mu oslobodil jeho ztvdnutého vtáčika. Jemne po ňom prešiel prstami a potom aj jazykom.
,,Ah~" zdychol rozkošou a zatriaslo ho. Ryouma si zo svojej tašky, ktorá ležala na zemi pri posteli, vylovil lubrikant. Vedel, že sa mu bude hodiť. Vyzliekol si tričko a hodil ho na tašku. Trochu gélu si vystriekol na prsty. Opatrne ich do Izumiho zasunul aby si ho pripravil. Gel bol príjemne chladivý. Izumiho jemne triaslo, keď sa v ňom Ryouma prstami pohyboval. Nemal strach. Ryoume mohol veriť, toto nebolo po prvýkrát. Už zo pár razy mali sex. Prsty vytiahol a vyzliekol si nohavice aj trenky. Opartne začal zasúvať do jeho tela svoje ztoporené prirodzenie. Izumi sa vrtel a snažil sa nájsť pohodlnú polohu. Keď zasunul nadoraz, chvíľku počkal. Izumi si medzitým našiel správnu polohu. Ryouma začal s prírazmi, najskôr pomaly. Izumi hlasno vzdychal a trhne dýchal. Rovnako tak aj Ryouma. Postupne zrychloval. Izumi kričal rozkošou jejo meno. Pomaly sa blížil vrchol. Nakoniec to prišlo a Ryouma zaplavil Izumiho telo svojím horkým spermatom. Izumi slastne vzdychol a jemno pošepkal ,,Ryouma-kun~". Ryouma si lahol vedľa neho a zakril ich bielou Izumiho prikrívkou. Izumi hneď spokojne zaspal. Ryouma chvílku sledoval jeho nežnú tvár. Bol tak sladký počas spánku. Vtisol mu na pery ešte jeden nežný bozk a zaspal s Izumim v náruči.
The End :3

Sasunaru - Dospievanie

21. května 2017 v 14:28 | monn♥ |  anime
Shipp: Sasuke X Naruto (Naruto)
Writer's note: moje prvé Sasunaru :3
Ps: vopred sa ospravedlňujem za Narutovu prehnanú detinskosť ^^ ale su to ešte deti na základke... Len trochu úchylné deti Smějící se

*Budík*
*Ach jaj, mne sa nechce.* posadil sa Naruto na kraj postele a ešte ospalo pozeral do blba. Vypol budík a zahľadel sa na hodiny.
*Sakra musím bežať.* rýchlo sa obliekol a upaľoval do školy.
*Musím to stihnúť! Musím, musím!*
"Som prvý!!" zvolal radostne, keď sa dostavil do triedy o 7:00 ráno.
,,Ehem..." ozvalo sa zo zadnej lavice pri okne.
,,Nieee!!" zvrieskol Naruto len čo zbadal Sasukeho.
,,Nieee! To ja som mal byť prvý! Dnes som to mal byť JA!" kričal, div si nevytrhal vlasy zlosťou.
,,Baka..." povedal čiernovlasý s kľudom ,,Si ako decko. Čo keby si už dospel?" oprel sa lakťami o lavicu a sledoval rozčúleného blonďáčika ako mácha rukami a jačí čosi o tom, že nie je malé dieťa.
,,Pane bože Naruto..." zodvihol sa Sasuke a podišiel k nemu. Bol až o hlavu vyšší, ale to nebolo nijak zvláštne, keďže nastúpil o rok neskôr, takže bol aj o rok starší. ,,...nechovaj sa tak detinský. Byť dospelý je lepšie. Veď už sme dávno na druhom stupni. Za pol roka budeme siedmaci" ale aj napriek Sasukeho preslovu Naruto neprestal jančiť.
*Baka* pobozkal ho Sasuke. Naruto stíchol a len priblbo kukal.
,,Konečne.." šepol mu do uška a následne ho zkusol. Naruto sa zatriasol a vzdychol rozkošou. Sasuke sa uškeril a rukou pomaly zašiel Narutovi pod tričko. Jazdil po jeho chrbte hore a dole. Potom mu ruku strčil do nohavíc a majetnícky mu prešiel po zadočku.
,,Č-čo?" zamrazilo ho a hlas sa mu chvel strachom z nevedomosti. *Čo sa to deje? Čo to má znamenať?* Sasuke ho pritlačil k lavici, ktorá bola za nimi.
,,Neboj sa.. Ukážem ti výhody toho byť dospelým. Uvidíš zapáči sa ti to."
,,Č-čo? Moment, aspoň mi povedz čo ideš robiť!" rozkričal sa Naruto keď mu Sasuke začal rozopínať nohavice.
,,Kľud," pobozkal ho na pery ,,ja viem čo robím. Neboj... tiež sa to čoskoro dozvieš. *Možno*" stiahol mu gate po stehná. Cez trenky mu ho začal trieť aby ho nabudil. Naruto vypískol prekvapením, keď sa v jeho rozkroku ocitla Sasukeho ruka. Sasuke ho dráždil a po chvíli sa ukázal výsledok. Naruto nechápal. *Jak je to možný?* Vystrašene pozrel na Sasukeho. Ten si už sťahoval tie svoje nohavice aj s trenkami. Narutovi sa tak naskytol pohľad, pre neho nie moc príjemný. *Je veľký.* pomyslel si a na sucho preglgol. *Čo má za ľubom?* Sasuke mu stiahol trenky. Posadil ho na lavicu. Naruto mal veľa otázok ale radšej mlčal. Aj tak by sa mu normálnej odpovedi nedostalo. Sasuke ho chytil za stehna. Začal do neho zasúvať svoje naslinené prsty. Naruto najprv vykríkol bolesťou a potom chce-nechce už len vzdychal rozkošou. Keď bol pripravený prsty z neho vytiahol. Nastavil svoju zbraň pre vstup do Naruta.
,,P-počkaj!" zakričal keď do neho pomaly začal zasúvať. Teraz sa Naruto nezmohol už ani na slovko. Hlas sa mu zlomil a slzy bolesti mu vyhŕkli do očí. Pre Sasukeho to tiež nebolo moc príjemné. Nebol zas tak skúsený a Naruto bol tak úzky. Keď už bol na doraz, chvíľu čakal. Začal sa pohybovať a ticho vzdychal. Naruto sa len zvíjal od bolestí a nemohol sa ani poriadne nadýchnuť. Sasuke neprestával. Vedel, že Naruta to prejde, len musí vytrvať. Po chvíli spozoroval, že Naruto sa už začína uvoľňovať.
*Ešte chvíľu a som-*
,,Ty si taký idiot. Čo si si myslel? *hehe*" ozvalo sa z chodby.
,,Sakra." rýchlo ho z neho vytiahol a obaja sa obliekli. Len tak tak to stihli. Do triedy začali prichádzať ostatní spolužiaci.
*Do riti...* Sas sa naštvane posadil na lavicu. Ale on sa len tak nevzdá.
,,Po škole sa teš *hrdlovej smiech*" šepol mu do ucha a šiel si sadnúť na svoje miesto. Naruto zbledol.
,,Sakra..."

Kam dál